Nemecký kardinál Walter Kasper vyhlásil, že spor okolo Amoris Laetitia (AL) sa skončil.
„Jedinou správnou interpretáciou sporného dokumentu pápeža Františka je, že rozvedení a civilne znovuzosobášení katolíci majú v určitých prípadoch povolené pristupovať k sviatostiam“, povedal kardinál vzápätí po tom, ako Vatikán oficiálne zverejnil pápežov list biskupom oblasti Buenos Aires v Argentíne.
„Oficiálne zverejnenie listu pápeža Františka biskupom oblasti Buenos Aires je bodkou za bolestivou diskusiou o apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia“, povedal Kasper.
„Prevažná väčšina Božieho ľudu už prijala tento list s vďačnosťou a teraz už môžu cítiť istotu (za tohto predpokladu)“, napísal kardinál po nemecky pre jazykový odbor Vatikánskeho rozhlasu, aby túto jeho správu mohla prebrať aj Catholic News Agency a dodal, že kritici AL sa previnili „jednostranným morálnym objektivizmom“, ktorý nedoceňuje „dôležitosť svedomia človeka pri morálnom konaní.“
Kontroverzia okolo AL od jej vydania v apríli 2016 nielenže pokračuje, ale udržuje si popredné miesto v centre diania, keď začiatkom tohto mesiaca Vatikánsky úrad pre promulgovanie oficiálnych úkonov Svätej stolice publikoval jej vydanie z októbra 2016. Toto vydanie totiž obsahovalo list pápeža Františka biskupom Buenos Aires, spolu s ich usmerneniami pre realizáciu dokumentu, ktorý povoľuje prijímať sväté prijímanie rozvedeným a civilne znovuzosobášeným katolíkom v určitých situáciach.
Vyrojili sa špekulácie, že celé toto sa deje so zámerom urobiť z usmernení pre Buenos Aires „autentické magistérium“. Obhajcovia AL zatiaľ trvajú na tom, že katolíci musia tento dokument pokladať za smerodajný a dodržiavať ho.
Kardinál Kasper bol zástancom svätého prijímania pre rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov ešte pred vydaním AL, a to aj napriek tomu, že to protirečí náuke Cirkvi.
Jasné, i keď tiché, odsúhlasenie svätého prijímania pre spomínané osoby takým nejednoznačným spôsobom vedie na celom svete k rozličným interpretáciam tohto dokumentu. Výzva na opravu a vysvetlenie, vrátane dubie, predloženej pápežovi Františkovi štyrmi kardinálmi minulý rok, požadovali objasnenie v špecifických oblastiach dokumentu.
Kritici hovoria, že AL je nielen v rozpore so základnou náukou Cirkvi, ale aj s učením predchádzajúcich pápežov, menovite Benedikta XVI a pápeža sv. Jána Pavla II.
Kardinál Kasper nedávno povedal, že svedomie si musí všímať objektívne Božie prikázania:
„Všeobecne platné objektívne prikázania sa však nemôžu aplikovať mechanicky, alebo len čisto logickou dedukciou na konkrétne, často komplikované a zmätočné situácie.“
Bez výslovného poukázania na otázky dubie kardinál Kasper zdôraznil, že podľa jeho názoru je potrebné pýtať sa „ktorá aplikácia určitého prikázania je tá správna pre danú situáciu“. Argumentoval aj tým, že toto
„nemá nič spoločné so ´situačnou etikou´, ktorá nepozná žiadne všeobecné prikázania a nie je to ani o výnimkách z prikázania, ale o tom, ako sa svedomie vysporiada s jednou z hlavných čností, rozvážnosťou, v danej situácii. Rozdiel je asi ako medzi vraždou a zabitím, pokiaľ o nich uvažujete v pojmoch svetského práva.“
Prístup k sviatostiam v niektorých prípadoch znovuzosobášených katolíkov bez anulácie manželstva – pápež František dal v tomto 5. septembra 2016 listom biskupom z Buenos Aires zelenú – je založený na tradičnej náuke, povedal Kasper a dodal „najmä na náuke Tomáša Akvinského a Tridentského koncilu. Nejde tu teda o novú vec, ale o obnovu známej náuky proti neo-scholastickému obmedzovaniu. Aj osvedčení odborníci na náuku pápeža Jána Pavla II poukazujú na to, že tu nejde o žiadne protirečenie s dvoma predchodcami pápeža Františka.“
Pápež František sa „pevne pridŕža Druhého Vatikánskeho koncilu“, píše Kasper, „ktorý učí, že „svedomie je najskrytejším jadrom a svätyňou človeka, kde je sám s Bohom, ktorého hlas sa ozýva v jeho vnútri" (Gaudium et Spes, 16).
Tucty teológov poslali minulý rok list každému katolíckemu patriarchovi a kardinálovi s prosbou, aby požiadali pápeža Františka o opravu chybných výrokov a tvrdení v AL. Zhruba dva tucty katolíckych akademikov a duchovných poslali list, vyjadrujúci „hlbokú vďačnosť a plnú podporu“ dubii, zaslanej pápežovi.
250 medzinárodných učencov a duchovných už dodnes podpísalo synovskú opravu „siedmich bludárskych stanovísk k manželstvu, morálnemu životu a k prijímaniu sviatostí“, súvisiacich s AL". Táto oprava bola po prvýkrát doručená pápežovi v auguste so 40-timi podpismi.
Asi 30 katolíckych pro-life a pro-family lídrov z 11 krajín neskôr podpísalo sľub vernosti katolíckej viere, v ktorom sa hovorí: „Ak nastane rozpor medzi slovami a skutkami ktoréhokoľvek príslušníka cirkevnej hierarchie, ba aj pápeža, a náukou, ktorú Katolícka cirkev stále učí, my zostaneme verní tejto stálej náuke Katolíckej cirkvi.“