[autor: Andrea Tornielli]
Pápež Luciani [pozn.prekl. pápež Ján Pavol I.] na svojej smrteľnej posteli „držal v rukách tri strojom napísané spisy. Z týchto textov si spomínam na jeden citát; bola to pasáž z Evanjelia, ktorú poznáme ako o pažravcoch a pijanoch...“ Sestra Margherita Marinová, sedemdesiat šesť ročná členka rehoľného spoločenstva Sestier od svätého dieťaťa Márie, je jediná preživšia zo skupiny štyroch sestier – ostatné boli Elena Maggiová, Vincenza Taffarelová a Cecilia Tomaselliová – ktoré sa starali o Jána Pavla I. v pápežskom apartmáne vo Vatikáne presne tridsaťdva dní od konca augusta až do konca septembra roku 1978. V čase Lucianovho zvolenia za pápeža mala tridsaťsedem rokov a bola zo skupiny sestier najmladšia. Nik o nej netušil až do vydania knihy z pera Stefanie Falescaovej s názvom Pápež Luciani. Kronika smrti (vydavateľstvo Piemme). Falascaová po prvýkrát zrekonštruovala udalosti posledných dní života valentiánskeho pápeža na základe niekoľkých nepublikovaných dokumentov v súvislosti s jeho blahoslavením. Sestra Margherita sa zúčastnila na prezentácií knihy 10. decembra v seminári v Belluno, na ktorom boli prítomní aj biskup Renato Marangoni a otec Davide Fiocco podieľajúci sa na procese zbierania dôkazov v rámci diecézy. Tu je pár odpovedí na naše otázky.
Stretli ste sa s Lucianim už predtým? Ako vyzeralo vaše ubytovanie v pápežskom apartmáne?
Predtým som ho nikdy nestretla. Dva dni po jeho zvolení za pápeža sme sa stali súčasťou jeho „rodiny“. Ja som v podstate dohliadala na jeho šatník a sakristiu, pripravovala som kaplnku v apartmáne na slávenie ranných svätých omší. Ale pomáhala som aj v iných veciach, ak bolo potrebné. Sestra Cecília bola kuchárkou, sestra Vincenza zdravotnou sestrou a sestra Elena koordinovala naše služby a bola líderkou nášho tímu. Sestra Vincenza Taffarelová, zdravotná sestra, bola z nás najstaršia a poznala pápeža už dlhšie. Asistovala mu už mnoho rokov.
Mohli by ste nám popísať, čo robil pápež Luciani? Je pravdou, čo bolo napísané, že sa zdal ustarosteným, ba až zdrveným váhou pontifikátu?
Vôbec nebol ustarosteným a dosť dobre si zvykal na novú úlohu, ktorá mu bola zverená. Zdôrazňujem, že naozaj nebol ustráchaný. Mnoho pracoval, stále chodil po apartmáne a vídali sme ho úplne ponoreného do svojich povinností. No nie v strachu. Nebol absolútne zdrvený zodpovednosťou, ktorá bola položená na jeho plecia. Mal veľkú dôveru. Hovoril nám: „Modlite sa, sestry! Modlite sa, lebo Pán mi zveril veľkú úlohu a potrebujem k tomu modlitby všetkých vrátane vašich. Vďaka týmto všetkým modlitbám dokážem niesť údel, ktorý mi pripravil Pán.“
Niektorí ľudia však špekulujú, že zomrel na zlomené srdce z toho, keď sa dozvedel o finančných škandáloch Vatikánu...
Môžem dosvedčiť iba to, čo som videla, a tak opakujem: Nebol ustarostený, ani zdrvený zodpovednosťou.
Poďme teda k poslednému dňu pápežovho života, čo bolo 28. septembra 1978. Ako si spomínate na tento deň?
Bol to deň ako každý iný. O siedmej ráno bola v kaplnke svätá omša. Potom si pápež prečítal noviny a šiel do svojej pracovne, pretože mal napísať nejaký dokument pre biskupov. Zvyšok rána strávil za svojím pracovným stolom. A potom bol obed...
Ospravedlňujem sa za prerušenie, no mohli by ste nám povedať, či mal Ján Pavol I. nejakú špeciálnu diétu?
Nie, vôbec nemal. Jedol to, čo ostatné sestry a čo pripravila sestra Cecília pre nás všetkých z toho, čo bolo prinesené ako nákup do apartmánu výťahom o 5.30 ráno. Nemal žiadnu špeciálnu diétu.
Prosím, pokojne pokračujte o vašich spomienka na 28. september.
Po obede bola ako vždy krátka pauza. Poobede pápež pokračoval v práci a prechádzal sa po apartmáne. Viem to, pretože som práve žehlila v miestnosti so šatníkom. Videla som ho chodiť hore dolu s knihou v ruke a čítajúc. V jednom momente sa zastavil, naklonil sa nad mojím stolom a niečo napísal. Bol k nám, sestrám, vždy veľmi prívetivý. Povedal mi: „Sestry, vždy vám tu narobím kopu roboty. Je tu horúco až sa potím...Nestrácajte mnoho času so žehlením tých košieľ; stačí prebehnúť golier a zápästia a hotovo, veď nič ostatné aj tak nie je vidieť...“
Hovoril s vami po taliansky alebo benátskym nárečím?
Po benátsky, i to mi povedal v tom nárečí. Potom v ten večer viedol vešpery v kaplnke so sekretármi. Modlil sa ich v angličtine, aby sa priučil tomu jazyku. Večer sa navečeral ako vždy. A ako obyčajne nám, sestrám, prišiel po večeri zaželať dobrú noc do kuchyne. Ešte sa ma opýtal, akú svätú omšu som pripravila na nasledujúce ráno. Odpovedala som, že zajtra je 29. septembra, a teda sviatok všetkých anjelov. On povedal: „V poriadku, takže zajtra ráno, ak si tak Pán bude želať, budeme sláviť všetci spoločne.“ Bol pokojný, tichý a vôbec nevyzeral unavene. Zdalo sa, že už nadobro odchádza, no ešte sa otočil na prahu a opäť nám zaželal dobrú noc. Pred tým, ako šiel spať, ešte po telefóne hovoril s kardinálom Giovannim Colombom, milánskym arcibiskupom. Hovorili spolu dobrú pol hodinu.
Čo sa stalo nasledujúce ráno? Môžete nám o tom povedať?
Sestry sa zobudili o piatej, všetci by sme boli hore najneskôr o 5:15 ráno. Sestra Vincenza pripravila pre pápeža kávu a ja som čakala na výťah, ktorý mal ako vždy doručiť nákup o 5:30. O pol šiestej si mal Svätý otec dať svoju kávu v sakristií kaplnky a potom sa modliť až do siedmej, kedy sa začínala svätá omša. No v ten deň pápež nevyšiel zo svojej izby. Sestra Vincenza si všimla, že káva ostala nedotknutá. Pamätám si, že sme obe stáli vo vstupnej chodbe apartmánu a povedala mi: „Poď, skúsime zaklopať na dvere; Svätý otec ešte nevyšiel z izby.“ Išla a zaklopala. Nik neodpovedal...
O koľkej to bolo?
Muselo to byť okolo 5.30 ráno. Povedala, aby som prišla bližšie: „Poď, poď...“ Možno už niečo tušila, neviem. Sestra Vincenza vstúpila do izby prvá a ja som ju počula hovoriť: Svätosť, musíte si zo mňa uťahovať.“ Zavolala na mňa a ja som tiež vstúpila dnu. Videla som, že bol mŕtvy, ležal nehybne rovno na posteli. Svetlo bolo zapálené a pápež mal nasedené okuliare. Držal tri strojom napísané spisy, jeho ruky mu spočívali na hrudi tak, ako keby zaspal pri čítaní. Na tvári nemal žiadny výraz utrpenia, ležal s jemným úsmevom, zdalo sa, akoby spal. Zomrel bez toho, aby o tom vedel, žiadne stopy po smrteľnom zápase, muselo to byť veľmi náhle.
Videli ste obsah spisov, ktoré držal pápež v rukách? Už desaťročia sa šíria rôzne špekulácie...
Mám len túto jedinú spomienku: na liste napísanom na stroji som videla pár viet. Bola to časť z Evanjelia, kde sa spomínajú citované slová „pažravec“ a „pijan“...
Ide o stať z Matúša 11, 18-19? Ide o pasáž, kde Ježiš hovorí: „Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“?
Áno, spomínam si na to. Myslím, že si to čítal na prípravu požehnania po modlitbe Anjel Pána na nasledujúcu nedeľu alebo stredajšiu audienciu.