Wedding_cake_Credit_Pupae_Shutterstock_CNA.jpg

Komentár: Tolerancia, svadobné torty a slobodná spoločnosť

345
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Tento týždeň si Najvyšší súd USA vypočul ústne argumenty v súdnom prípade Masterpiece Cakeshop (Majstrovská cukráreň, pozn. prekladateľa) vs. Výbor pre občianske práva štátu Colorado. Výsledok prípadu, ktorý sa očakáva počas tohto leta, bude mať pravdepodobne značný vplyv na budúcnosť slobody prejavu, náboženskej slobody a slobodného podnikania v Spojených štátoch.

Prípad sa týka kresťanského pekára, žijúceho a pracujúceho v Colorade, ktorý odmietol vytvoriť zákazkovú svadobnú tortu pre homosexuálny pár plánujúci svadbu v štáte Massachusetts. Ponúkol im všetky služby svojej pekárne, ale odmietol vytvoriť svadobnú tortu pre manželstvo rovnakého pohlavia. Uviedol, že vytvoriť a upiecť pre nich tortu na zákazku, tzn. určitý prejav kreativity, by bolo niečo, čo považuje za morálne problematické.  

V štáte Colorado sa zakazuje diskriminácia alebo odopretie služby na základe sexuálnej orientácie, hoci v tom čase tu neboli legálne svadby gayov. 

Zdá sa, že právne argumenty v tomto prípade závisia od toho, či je pečenie torty umeleckou činnosťou do tej miery, aby sa dala považovať za chránený prejav. Najvyšší súd bude musieť každopádne vyriešiť, či fráza "ja smiem" znamená tiež "ja musím". Ak žijeme, ako si často nahovárame, v tolerantnej a pluralitnej spoločnosti, je samozrejmé, že vždy budú existovať ľudia, ktorých názory alebo skutky musíme tolerovať, aj keď ich nemusíme oslavovať. Sudca Kennedy to uznal v rozhodnutí Obergefell vs. Hodges.

V tomto prípade pekáreň tolerovala svadbu páru, no jednoducho sa jej nechcela zúčastniť. Pekár sa nesnažil zastaviť svadbu, alebo ju odsúdiť, iba odmietol prepožičať svoj talent tejto oslave. 

Počas argumentácie v utorok sudkyňa Sotomayor predstavila myšlienkovú líniu, ktorý by bola katastrofou pre ideu vzájomne tolerantnej spoločnosti, ak by sa stala základom pre rozhodnutie súdu. 

Poznamenala, že mnohé americké vojenské základne sú v relatívne izolovaných častiach krajiny, z ktorých mnohé sú prevažne kresťanské. To by mohlo znamenať, že homosexuálni vojaci by mohli byť vystavení skutočným ťažkostiam, ak by sa chceli oženiť a žiadne miestne pekárne by ich nechceli obslúžiť. Takýto argument odhaľuje možné dôsledky verdiktu proti cukrárni.

Predpokladajme, že skôr než gay svadbu by príslušníčka vojenského zboru chcela potrat a v takejto oblasti by boli iba kresťanskí doktori. Mohol by byť doktor prinútený k potratu dieťaťa? Mohol by byť doktor prinútený ukončiť život pacienta, ak by sa dobrovoľná eutanázia stala legálnym právom? Mohli by byť kresťanskí doktori donútení konať proti svojmu svedomiu? Bola by im zakázaná prax, ak by odmietli? 

Predseda súdu Roberts sa spýtal, či by katolícke adopčné agentúry mohli byť prinútené zveriť deti do starostlivosti párov rovnakého pohlavia, ak by súd rozhodol v neprospech cukrárne. Veľká Británia na túto otázku odpovedala pred desiatimi rokmi kladne; v dôsledku toho v krajine skončili všetky katolícke adopčné agentúry. Fakt, že sa tento prípad vôbec rieši a že pekáreň už bola potrestaná, dokazuje, do akej miery sú niektoré civilné úrady pripravené použiť donucovaciu moc štátu, aby si vynútili sociálny konsenzus, kde žiadny neexistuje alebo ani nie je potrebný. 

V utorok sudkyňa Sotomayor poznamenala, že zatiaľ čo "nemôžeme uzákoniť zdvorilosť a hrubosť", môžeme uzákoniť správanie. Zrejme ide o pohľad na právo, v ktorom je bežná sociálna interakcia určená na posudzovanie. 

Tvrdenie, že štát môže, ba dokonca musí prinútiť jednotlivcov konať proti svedomiu, aby nepoškodili "dôstojnosť" druhých, odráža smutný spoločenský výhľad. Predpokladá, že dvaja ľudia s konfliktnými názormi nemôžu koexistovať, že človek musí byť podriadený druhému a že funkciou štátu je vybrať víťaza.

Štát nútiaci neochotného pekára urobiť svadobnú tortu sa podobá dospelému človeku, ktorý donucuje dve deti, aby sa spolu hrali. Ide o samotnú podstatu prehnaného štátneho paternalizmu. 

Slobodná spoločnosť predpokladá, že ľudia nebudú medzi sebou vždy súhlasiť. No spoločenstvu sa darí, keď sa jej členovia naučia slobodne prispôsobovať a postupovať smerom ku skutočnému konsenzu, v ideálnom prípade k pravde. Vynucovanie konsenzu, kde neexistuje, iba posilňuje rozdelenia a robí nás všetkých zodpovedných voči štátu v jednoduchej úlohe vzájomného spájania. 

Ed Condon