Pope_Francis_frowning_with_cross.jpg

Pápež povyšuje ´smernice´, povoľujúce sv. prijímanie pre cudzoložníkov, na "pravú náuku"

662
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Penzionovaný biskup z mesta Corpus Christi, v štáte Texas, René Henry Gracida, uviedol na svojom blogu: „Františkovo inoverectvo je teraz už oficiálne.“ Na internete známy anglický rev. Nick Donnelly sa pýta na twitteri: „Pripraví František sám seba o pozíciu nástupcu sv. Petra tým, že sa pokúsi urobiť z heretickej interpretácie AL autentickú náuku Magistéria Cirkvi?“

Stále prichádzajú reakcie na povýšenie kontroverzného súkromného listu pápeža Františka na úroveň ´apoštolského listu´ s jeho následným vyhlásením za ´autentickú náuku Magistéria´. Pápežov súkromný list argentínskym biskupom, povyšujúci ich ´smernice´ pre podávanie sv. prijímania civilne rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom, žijúcim v cudzoložstve, sa pôvodne považoval za falošnú správu, pretože bol v rozpore s katolíckym učením; no neskôr bola jeho „správnosť“ potvrdená.

Na žiadosť Svätého otca bol tento list oficiálne zverejnený vo Vatikáne vo vyššom statuse, ako Acta Apostolicae Sedis (AAS, Aktá Svätej Stolice). Talianske Radio Spada, ktoré prišlo s touto správou, poslalo na svoju facebookovú stránku fotografie novo publikovaných AAS z októbra 2016. Fotografie ukazujú, ako je súkromný list pápeža Františka argentínskym biskupom, v ktorom píše, že „niet inej interpretácie“ Amoris Laetitia, než sú ich ´smernice´, publikovaný v oficiálnom registri Rímskokatolíckej cirkvi. ´Smernice´ z Buenos Aires boli publikované spolu s pápežovým listom a sprievodným dekrétom Vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Pietra Parolina, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší pontifik rozhodol, že dva procesné dokumenty sa prostredníctvom ich zverejnenia na Vatican website a v Acta Apostolicae Sedis vyhlasujú za autentickú náuku Magistéria Cirkvi“.

´Smernice´ z Buenos Aires protirečia encyklike Familiaris Consortio v tom, že povoľujú sexuálne aktívnym cudzoložným párom, nachádzajúcim sa v „zložitých podmienkach“, „pristupovať k sviatosti zmierenia a k Eucharistii“ potom, čo absolvujú „cestu rozlišovania“.

 

´Zdanie oficiality´

Dlhoročný vatikánsky korešpondent Marco Tosatti uviedol, že celú túto vec pokladá za mätúcu a znepokojujúcu:

„Táto správa môže jedine priliať ešte viac oleja do ohňa zmätku a neistoty, ktoré okrem tejto kontroverznej apoštolskej exhortácie charakterizujú aj spôsob, akým pápež robí niektoré veci“, píše Tosatti. „Znovu sa objavuje list, avšak k objasneniu veci, ako aj k otvorenosti a správnemu usmerneniu veriacich v tejto veci, má veľmi ďaleko. František vôbec neodpovedal dubia kardinálom, ani na žiadne listy, petície, ani na iné iniciatívy odborníkov, teológov, či bežných veriacich, ktorí sú vyvedení z miery zjavnou nejednoznačnosťou dokumentu. Zároveň s týmto však pápež dodáva zdanie oficiality jednému listu, poslanému jednému účastníkovi jednej biskupskej konferencie. Z akého dôvodu? Aby zaviazal každého k zbožnému odsúhlaseniu magistéria, vyjadreného krivoľakým a nejednoznačným spôsobom, alebo aby nemusel priamo reagovať, čím by mohol v niekom vzbudiť pochybnosti a zmiasť ho? Vo mne, ako v jednoduchom veriacom človeku, vyvoláva toto všetko znepokojenie zo správania sa, ktoré by sa dalo nazvať ´predstieranou zámienkou´, v tom najhoršom zmysle tohto slova.“ 

 

Stávky na diskusiu o AL sa zvyšujú

Steve Skojec z OnePeterFive tvrdí, že zahrnutie listu pápeža Františka a ´smerníc´ z Buenos Aires do oficiálneho registra Svätej Stolice zvyšuje „stávky na diskusiu o Amoris Laetitia.“

Teológ Dr. John Joy poskytol v interview pre OnePeterFive obozretný názor: „Znamená to, že ide skôr o oficiálny akt pápeža, než o jeho konanie ako súkromnej osoby. Nedá sa to teda zamietnuť ako čisto súkromný súhlas so zavedením AL do praxe podľa argentínskych biskupov. Je to oficiálny súhlas. To však nevyhnutne neznamená, že list argentínskym biskupom je sám o sebe magistériom (náukou Cirkvi). Ak by sa samotný obsah listu považoval za ´magisterský´, znamenalo by to s najväčšou pravdepodobnosťou, že pápežov odkaz biskupom, naznačujúci, že jedine ich interpretácia AL je správna, si bude v tejto veci vyžadovať nábožnú poslušnosť rozumu a vôle katolíkov celého sveta.“

Dr. Joy ďalej uviedol, že takáto požiadavka by prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by bol list zamýšľaný ako náuka v otázkach viery a morálky. Keďže išlo čisto o „pochvalu pastoračných smerníc, ktoré boli všetko, len nie konkrétne, zdá sa to nepravdepodobné“, napísal Skojec. OnePeterFive uvádza aj Joyov názor, že „pridaním listu k AAS by sa fakticky mohla zničiť hodnovernosť AL potenciálnym odstránením možnosti, že by sa dalo interpretovať ortodoxným spôsobom prostredníctvom ustanovenia cez jej zverejnenie v oficiálnych aktoch Svätej Stolice to, že jej neortodoxná interpretácia je tá oficiálna.“

Pridaním ´smerníc´ z Buenos Aires k AAS sú znepokojení aj ostatní katolícki komentátori. Andrew Guernsey uviedol na Rorate Caeli, že pápežovo použitie pojmu „autentické magistérium“ v súvislosti s pridaním ´smerníc´ z Buenos Aires k AAS sa „javí ako zámer uplatniť kánon 752, s údajným vyžadovaním ´náboženskej poslušnosti rozumu a vôle´ smerniciam z Buenos Aires, ktoré protirečia tradičnej náuke Cirkvi.“ Guernsey dodáva, že pápež tým, že pridal tieto ´smernice´ k AAS, záležitosti v rámci Cirkvi len zhoršil: „Je jasné, že problémom AL nie sú iba ´liberálni biskupi´, ktorí ju interpretujú, ale aj sám pápež, ktorý nedokáže vlastný dokument interpretovať v súlade s nemennou náukou a disciplínou sviatostí katolíckej viery.“

Uznávaný kánonický právnik Ed Peters uviedol, že aj keď sa ´smerniciam´ z Buenos Aires priznal v rámci Cirkvi oficiálnejší status, Kódex kánonického práva nebol týmto faktom narušený. Kánonické právo teda aj naďalej zakazuje nekajúcim cudzoložníkom prijímať sväté prijímanie: „Je nevyhnutné pochopiť, že v rozdávaní sv. prijímania civilne rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom dnes bráni kánon 915 a univerzálna jednomyseľná interpretácia jeho legislatívneho znenia, ktoré má pôvod v Božom zákone.

Kánon 915 ustanovuje, že „tí, čo tvrdošijne zotrvávajú v stave ťažkého hriechu, nemôžu byť pripustení k sv. prijímaniu“. Peters vysvetľuje:

„Na kánon 915 a základné posvätné a morálne hodnoty v ňom obsiahnuté, môžu zabúdať, ignorovať ho alebo zosmiešňovať aj vyšší hodnostári Cirkvi, ale pokiaľ ho výslovne nezruší alebo nemodifikuje pápežský legislatívny úkon, alebo ho účinne neokliešti jeho „zlepšená autentická interpretácia“ (1983 CIC 16) zo strany pontifika, platí stále kánon 915, ktorý zväzuje ruky vysluhovateľom sv. prijímania. Ani pápežov list argentínskym biskupom, ani ich dokument, ba dokonca ani Amoris Laetitia ako taká nemôže zrušiť kánon 915 a jeho autentickú interpretáciu v Kódexe kánonického práva. Bez ohľadu na to, ako sa kánon 915 a zásady v ňom obsiahnuté ignorujú, stále zabraňuje tomu, aby sa svätokrádežné prijímanie Eucharistie stalo normou.“