Pápež František už dlho uvažuje nad tým, že dovolí vysviacať aj ženatých mužov, avšak cirkevná hierarchia mu v tom doteraz vždy zabránila. Teraz to hrá do karát biskupom z Brazílie.
Pápež František zrejme uvažuje o ukončení kňazského celibátu, prinajmenšom vtedy, ak ho o to požiada miestny biskup. Aspoň toto je zjavné z rozpačitých a protichodných správ, ktoré sa vynorili ešte pred konferenciou katolíckych biskupov Amazónie v Brazílii. Toto je však len jeden zo špecifických prípadov oveľa rozvetvenejšieho problému, ktorý zasahuje Cirkev na celom svete. Za kňazov je vysväcovaných čoraz menej mužov; oveľa menej, než je potrebné. Vo Francúzsku je priemerný vek kňazov viac ako 60 rokov; v seminári sv. Patrika v írskom Maynoothe, vybudovanom tak, aby sa v ňom mohlo v priebehu roka učiť 500 kňazov majú tento rok iba šesť nových povolaní.
Ukončenie kňazského celibátu je niečo, čo môže ktorýkoľvek pápež urobiť jedným ťahom pera. Tento úkon si totiž nevyžaduje zmenu v rámci náuky viery. V obmedzenom množstve prípadov na západe už k tomuto ukončeniu došlo. Bývalí anglikánski kňazi v Británii a v USA sa stali ženatými katolíckymi kňazmi a príslušníci katolíckej cirkvi východného obradu, slúžiaci ukrajinským imigrantom v USA majú ženatých kňazov, rovnako ako majú aj vo svojej domovine. Biskupi celého sveta sa však zasadzujú za to, aby sa táto deštrukcia nešírila. Anglikánsky experiment vznikol aj napriek odporu zo strany anglickej katolíckej hierarchie a je jasné, že v rámci jednej generácie vymrie, preto sa už nesvätia žiadni noví ženatí muži.
Nesúhlas biskupov sa dá ľahko pochopiť. Ženatí kňazi totiž narušia ekonomickú a kultúrnu základňu Cirkvi na západe. Farníci by museli ´vydržiavať´ celú kňazovu rodinu, ktorá potrebuje dom, ako aj adekvátny príjem; kňaz by musel svoju pozornosť deliť medzi svoju rodinu a svojich veriacich; dochádzalo by k rozvodom, ako sa to už teraz deje v USA. Duchovní, ktorí sa zaviazali k celibátnemu životu, by s nevôľou a rozhorčením hľadeli na tých, ktorí túto obetu odmietli. A predsa sa súčasná situácia javí ako naďalej neudržateľná.
Prípad Brazílie je unikátny tým, že tlak na povolenie vysviacať ženatých mužov zjavne pochádza od miestnych biskupov. V roku 1970 bolo v Brazílii 92% katolíkov; do roku 2010 klesol ch počet na 65%. Takmer všetok úbytok má na svedomí rozmach pentekostálnych spoločenstiev, ktorých lídri sa môžu ženiť, ponúkajú ženám viac uplatnenia vo verejných záležitostiach a produkujú teatrálnu formu kresťanstva.
V súčasnosti je v Brazílii 140 miliónov katolíkov, ktorým však slúži len 18 tisíc kňazov, pričom najakútnejšie je to v amazonskom regióne. Úsilie „importovať“ kňazov odinakiaľ do značnej miery zlyhalo kvôli kultúrnym rozdielom. Deficit domácich kňazov v takých krajinách ako USA alebo západná Európa sa riešil prísunom kňazov z rozvojových krajín. Fungovalo to však len v krajinách, v ktorých sa rozprávalo ´globálnym´ jazykom, napríklad angličtinou alebo španielčinou. Toto však nie je prípad brazílskych Portugalcov.
Jedna vec je úplne jasná. Ak k spomínanej zmene dôjde, nenariadi ju Rím a nebude ani celosvetová. Pápež František už totiž čelí zúrivému odporu voči svojej snahe zmierniť postoj Cirkvi k civilne znovuzosobášeným rozvedeným katolíkom. Prípad anglikánov dokazuje ako biskupi, inak považovaní za liberálov, dokážu odmietnuť možnosť vysvätiť za kňazov ženatých mužov, keď cítia, že sa im to ´vnucuje´.
Návrh, aby sa na najbližšom celosvetovom stretnutí biskupov v Ríme diskutovalo o celibáte zamietla prípravná skupina hlasovaním. Ak sa však Brazílčania rozhodnú, že to chcú, ba možno ešte aj radikálnejšie veci, napríklad vo väčšej miere poverovať oficiálnymi úlohami vo farnosti ženy, pápež František im nebude stáť v ceste.