Po roku rozruchu a špekulácií o svojej budúcnosti, Pápežská akadémia pre život organizuje svoje prvé plenárne zasadnutie vo Vatikáne.
Pápež František prehovoril k plénu akadémie vo štvrtok. V silnom a jednoznačnom prejave vyzval na boj proti rodovej ideológii, ktorú nazval "utópiou".
V pondelok, počas tlačovej konferencie, sa prezident akadémie, monsignor Vicenzo Paglia, vyjadril, že byť pro-life si vyžaduje, aby akadémia "prehodnotila sémantickú hodnotu pojmu "život".
Paglia uviedol, že budúci rok neplánujú oslavovať 50. výročie pápežskej encykliky Humanae Vitae (o ľudskom živote). Namiesto toho chce akadémia otvárať "nové hranice pre diskusiu" a konkrétne sa zmieňoval o životnom prostredí, migrácii a kontrole zbraní.
Pojem život "sa nemôže obmedziť na konkrétne bioetické perspektívy, nemôžeme ho ešte viacej vymedzovať," vysvetľuje Paglia. Ako príklad uviedol predchádzajúcu prácu akadémie v otázkach potratov a bioetiky, ako sú napr. dôvody svedomia, paliatívna starostlivosť, eutanázia, klonovanie, výskum embryí a reprodukčné technológie.
"Ak musíme byť pro-life, tak potom stále, v každom ohľade a všade," dodal, citujúc pápeža Františka.
Bývalý člen akadémie Luke Gormally sa pre portál Friday Fax vyjadril, že akadémia bola na "nesprávnej ceste" a uvítal úsilie ju zreformovať. Spochybnil však "degradovanie" bioetického zamerania akadémie, poukazujúc na rýchly vývoj nových reprodukčných technológií a na množstvo normatívnej činnosti v otázkach bioetiky.
"Pôvodná myšlienka akadémie spočíva v tom, že medzi filozofiou, teológiou, právom, vedou a líniou pro-life by mala existovať interdisciplinárna práca, ktorá by poskytovala argumenty a stanoviská pre politikov," vysvetľuje Gormally.
Keď sa Gormally naposledy zúčastnil plenárnej schôdzi v roku 2015, existovali plány pripomenutia si Humanae Vitae v roku 2018. Podľa Gormallyho museli byť odstránené.
Akadémiu založil pápež Ján Pavol II. v roku 1994 z veľkej časti kvôli legendárnemu pro-life vedcovi dr. Jeromovi Lejeunovi. Jej cieľom bolo spojiť vedcov z "rôznych odvetví biomedicínskych štúdii", aby "študovali a poskytovali informácie a školenie o principiálnych problémoch práva a biomedicíny súvisiacich s podporou a ochranou života, najmä v priamom vzťahu ku kresťanskej morálke a nariadeniam cirkevného magistéria."
Gormally sa vyjadril, že zlaté obdobie akadémie bolo pod vedením kardinála Elio Sgreccia, ktorý bol prezidentom a zároveň kancelárom. Horúčkovitá činnosť akadémie počas tohto obdobia viedla k špičkovým diskusiám a usmerneniam akadémie na témy, ako je klonovanie, výskum embryí, biotechnológia, potraty, eutanázia, vrátane veľmi významnej spolupráce s Kongregáciou pre náuky viery na tému Dignitas Personae (Dôstojnosť človeka).
"Hlas akadémie mal vo svojej histórií dôležitý význam a myslím si, že stále môže mať vplyv," povedal kardinál Sgreccia pre Friday Fax. Kardinál vo svojom výroku poukazoval na prácu akadémie, ktorá bola vo svete všeobecne uznávaná, vrátane v OSN.
Kardinál Sgreccia, momentálne čestný poradca, sa vyjadril, že mnohé z "nových" tém boli nepretržite súčasťou kompetencie akadémie, vrátane sociálnej spravodlivosti a environmentálnej etiky.
Sgreccia poukázal na "Encyklopédiu bioetiky a právnej vedy", na ktorej sa podieľal a ktorá bola súhrnom poznatkov a reflexií z jeho mnohých rokov práce v akadémii.
Sgreccia vyjadril nádej, že akadémia bude naďalej reagovať na súčasné udalosti a potreby.
Tohto týždňové plenárne zasadnutie bude klásť dôraz na reprodukčné technológie, doživotnú a paliatívnu starostlivosť.