Gay_altar(1).jpg

Gay aktivisti sa všemožne snažia zneužiť omšu pre ´LGBT rodiny´ na podporu homosexuality

470
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

V diecéze San Diego sa 7. októbra 2017 konala omša pre „LGBT rodiny“ a miestny gay aktivista Nicole Murray Ramirez označil túto udalosť za „historickú“Je síce historická, no nie z dôvodov, z ktorých si myslí tento aktivista. Nicole Murray Ramirez je mužský transvestita, ktorý pravidelne zosmiešňuje Katolícku cirkev tým, že sa oblieka ako mníška a vedie bingo v miestnom gay bare. Zároveň je aj mestským komisárom San Diega.

Spomínanú omšu vníma Ramirez ako príležitosť podporovať zmeny v Cirkvi. V tomto prípade však nejde o zmenu, ktorá by znamenala väčšiu otvorenosť a súcit voči zraneným v tomto smere, ktorí chcú a potrebujú uzdravenie; práve naopak, Ramirez chce zmeniť dogmy Katolíckej cirkvi o manželstve, rodine a ľudskej sexualite. Oficiálnym účelom tejto omše má byť poskytnutie príležitosti uzdraviť sa pre tých, čo sú zranení. Toto korešponduje s koncepciou pápeža Františka o Cirkvi ako o „poľnej nemocnici“ pre každého z nás, kto je zranený a potrebuje uzdravenie tohto druhu. 

Účelom tejto omše z hľadiska gay aktivistov je však použiť ju ako nástroj spoločenskej zmeny, a nie ako duchovnú obnovu. A to nie je účel, ktorý schválil pápež František. V interview, v ktorom zaznela aj jeho známa veta ´Kto som ja, aby som súdil?´, poskytol v tejto súvislosti kľúč k rozlišovaniu. Pápež František rozlišuje medzi dobrou vôľou človeka, ktorý sa úprimne snaží bojovať s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu a gay aktivistom, ktorý chce za každú cenu zmeniť spoločnosť a Cirkev: „Keď stretneme gaya, treba rozlišovať medzi ním ako osobou a lobby, ktorú predstavuje, pretože lobby nie sú dobré. Sú zlé, nesprávne. Ak je človek gay a úprimne hľadá Pána, kto som ja, aby som takého človeka súdil?“

Z tohto hľadiska je pápežova analógia Cirkvi ako poľnej nemocnice svojím spôsobom primeraná. Človek ide do nemocnice vždy vtedy, keď si uvedomí že je chorý alebo zranený a potrebuje pomoc. Spomínam si na jedného výborného katolíckeho kňaza z duchovných cvičení spred niekoľkých rokov, ktorý nám opakoval, že nie každú radu, ktorú dá kajúcnikovi pri spovedi, tento kajúcnik prijme s otvorenou náručou. Povedal napríklad dotyčnému, že ak sa chce uzdraviť z konkrétneho hriechu, má chodiť dvakrát do týždňa na sv. omšu. Ak mu odpovie, že to je preňho príliš náročné a že nemá čas, povie mu: „Ja som tu lekár, a toto je liek, ktorý vám predpisujem. Ak chcete aby sa to zlepšilo, musíte ho užívať. Ak nie, nemám vám ako inak pomôcť.“

Gay aktivisti neprichádzajú do Cirkvi aby užili jej liek; aby sa im polepšilo. V skutočnosti si totiž vôbec nemyslia, že sú chorí oni; práve naopak, Cirkev pokladajú za spiatočnícku a bigótnu, za tú, ktorú je nutné zmeniť. Práve z tohto dôvodu nechcú, aby Cirkev ponúkala pomoc každému, kto zápasí s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu a úprimne sa snaží žiť v súlade s jej náukou. Chcú pravý opak - aby Cirkev uznala, že spomínaná príťažlivosť nie je „nezriadená“ a žiť v nej nie je hriešne. Gay aktivisti teda chcú pretvoriť Cirkev, no nie na obraz Krista, ale na svoj vlastný. Preto pohľad na Cirkev, ako na „poľnú nemocnicu“, ktorá má pomôcť takýmto ľuďom ´zmeniť sa´ podľa ich predstáv, treba z tohto dôvodu prinajmenšom vo veciach, súvisiacich s manželstvom, rodinou a ľudskou sexualitou, eliminovať pre jej dobro.

Stanovisko gay aktivistov, ktorí chcú, aby Cirkev vnímala príťažlivosť k rovnakému pohlaviu ako prirodzenú, normálnu a dobrú, je v rozpore so stanoviskom pápeža Františka k sprístupneniu seminárov aj pre homosexuálnych kňazov: Pápež František v tejto súvislosti opätovne potvrdil politiku pápeža sv. Jána Pavla II a pápeža Benedikta, keď zopakoval toto vyhlásenie:

„Cirkev plne rešpektuje osoby, ktorých sa to týka, no aj napriek tomu nedovoľuje prístup do seminárov a rehoľných rádov osobám, praktizujúcim homosexualitu, vykazujúcim hlboko zakorenené homosexuálne sklony, či podporujúcim tzv. ´gay kultúru´. Tieto osoby sú v situácii, ktorá závažným spôsobom bráni ich zdravému a správnemu vzťahu k mužom a ženám. V žiadnom prípade sa nesmú prehliadať negatívne následky, ktoré môže mať vysvätenie osôb s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi.“

Ďalšia otázka v súvislosti s omšou pre „LGBT rodiny“ znie: Čo v ich prípade znamená plnohodnotne prijímať sväté prijímanie? Cirkev totiž pred prijatím sviatosti Eucharistie vysluhuje sviatosť zmierenia, čiže svätú spoveď, aby sme mohli nášho Pána prijať očistení od poškvrny ťažkým hriechom. Gay aktivisti nemajú vo všeobecnosti ani poňatie čo to znamená. Prijímanie najsvätejšej Eucharistie berú skôr ako politické vyjadrenie, než ako akt pravej oddanosti. Je to nesmierne ťažká urážka nášho Pána, ktorá nezostane bez večných následkov pre nesmrteľné duše všetkých, ktorí boli do tejto svätokrádeže zaangažovaní. Prístup k najsvätejšej Eucharistii sa riadi príslušnými zásadnými pravidlami, pričom osoby v rovnakopohlavných vzťahoch nie sú žiadnou výnimkou. V Argentíne, počas diskusie o „manželstvách“ osôb rovnakého pohlavia vyhlásil pápež František, vtedy ešte ako kardinál Bergoglio, nasledovné:

„Nebuďme naivní, nehovoríme o obyčajnom politickom zápase, ale o bezohľadnom ničivom útoku na Boží plán. Tu nejde iba o kus papiera, ale o machinácie otca lži, ktorý urobí všetko možné len aby zmiatol, oklamal a podviedol Božie deti.“

Preto ani my nesmieme podľahnúť naivite v súvislosti so zámermi gay aktivistov – ako je aj mužský transvestita Nicole Murray Ramirez – čo sa týka omše v San Diegu pre „LGBT rodiny“. Spomínaní aktivisti nepochybne zneužijú túto „historickú“ udalosť na presadzovanie svojej požiadavky aby katolíci a iní kresťania uznali ich „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia za normálne. Toto je však pochopiteľne niečo, čo pravý kresťan nemôže nikdy urobiť.

Gay aktivisti, ktorí si úspešne podchytili ľudí v celom národe, si nedajú pokoj, kým sa Cirkev nepodriadi ich nekonečným požiadavkám. Aj gay „lobby“, o ktorej hovoril pápež František, sa nepochybne vynasnaží zneužiť túto udalosť na čoraz agresívnejšie požiadavky na zmenu odvekej náuky Cirkvi, súvisiacu s otázkou „rodovej identity“. Pápež František opakovane verejne odsudzuje gender ideológiu (pozri tu a tu). Preto musíme dúfať, prosiť a modliť sa aby omša, ktorá má slúžiť na uzdravenie, viedla namiesto spomínaného zámeru gay aktivistov ku skutočnej a úprimnej kajúcnosti duší; aby tieto duše prijali plnosť pravdy evanjelia ako o nej učí nadčasová náuka Katolíckej cirkvi. 
 

DISKUSIA k článku