GettyImages-140314056-4096x2731.jpg

Čo sa dozvedel konvertita z islamu o západnej civilizácii

491
Milko Kostovič
AltKAT

"Bez náboženstva nemôže byť žiadna kultúra, ktorá by prispievala k rozkvetu človeka"

Po včerajšej omši som sa rozprával s priateľkou, ktorá konvertovala. Do Cirkvi vstúpila ako členka ordinariátu a spolu sme sa zhovárali o obetách, ktoré museli priniesť niektorí konvertiti počas svojej cesty do Ríma. Spomenul som pred ňou knihu Od islamu ku Kristovi od autorky Derya Little (Ignatius Press), ktorú som mal prečítanú. Počas čítania knihy som sa dozvedel, že moslimovia, ktorí urobia závažné rozhodnutie konverzie na kresťanstvo, sú v niektorých krajinách vystavení smrteľnému riziku. 

Derya Little (pseudonym na ochranu jej identity) je turecká konvertita. Vo svojej knihe vysvetľuje, že hoci je Turecko oficiálne sekulárnou demokraciou a že "by ste nemali byť príliš moslimskí...nemali by ste byť ani ničím iným." Kultúra je voči kresťanstvu nepriateľská. Keď Derya odmietla moslimskú vieru svojho detstva, strávila niekoľko rokov ako ateistka. Po stretnutí s americkým evanjelikálnym párom ju to začalo ťahať ku kresťanstvu, no zároveň bola vystrašená. 

Priznala: "Nepomohlo mi, že cesta ku Kristovi bola v modernom Turecku tak málo prechodená, nepoznala som žiadnych tureckých kresťanov.  Bála som sa, že budem sama na tejto púti. Bála som sa straty (priateľa). Bála som sa reakcie mojich priateľov. Bála som sa, že si nebudem vedieť zohnať slušnú prácu. Bála som sa nepredvídateľnej budúcnosti. Veľmi som sa bála."

Vo veľmi dojemnej pasáži potom opisuje prchavú "víziu", ktorú zažila krátko na to. Vo vízii sa jej zjavil kontrast medzi večnou krásou daru viery a bežným pôvabom ľudskej bezpečnosti a pohodlia. V tom okamihu som sa "rozhodla prijať tento nádherný dar..." Následne sa objavujú ďalšie obraty a zvraty v živote autorky. Napriek uvedomeniu si rozdielu, ktorý spôsobuje viera v živote jej kresťanských priateľov, začala Derya spochybňovať evanjelikálny dôraz na "samotné Písmo" a nedostatok autority pri interpretácii Biblie. Derya čítala prácu By What Authority? An Evangelical Discovers Catholic Tradition od Marka Shea a dostala štipendium, aby mohla nastúpiť na postgraduálne štúdium vo Veľkej Británii. Tu sa napokon stala Katolíčkou na univerzite v Durhame. 

Jej autobiografia sa dotýka mnohých otázok, v neposlednom rade vnútorného napätia v islame, ktorý opisuje ako náboženstvo podriadenosti a strachu. "Koncept, že by Alah mohol byť náš otec a priateľ je celý rúhavý." Nerovný vzťah medzi mužmi a ženami v islame a problematický život zakladateľa islamu vyvolali ďalšie pochybnosti.

Derya je veľmi úprimná v súvislosti s morálnym chaosom v jej živote pred konverziou, v ktorom zohrali významnú úlohu alkohol, romániky a dva potraty. Trpký rozvod rodičov počas dospievania po tom, čo otec opustil jej rodinu, jej tiež spôsobil veľa utrpenia. Keď konečne zaklepala na dvere jedinej katolíckej farnosti v Ankare, privítal ju starší francúzsky kňaz - jezuita. Derya tak vyriešila svoj duchovný nepokoj a emocionálny zmätok. 

Derya, ktorá momentálne žije v USA a je šťastne vydatá za amerického konvertitu, ktorého raz stretla na katolíckej internetovej zoznamke, to uzatvára s výzvou; "Západniari si zrejme neuvedomujú, že bez náboženstva nemôže byť žiadna kultúra, ktorá by prispievala k rozkvetu človeka", a trefne sa pýta: "Čo môže Západ ponúknuť bez Krista?"

Je to otázka, ktorú položil Ján Pavol II. aj Benedikt XVI a ktorú EÚ odmieta zodpovedať. 

 

 

DISKUSIA k článku