„Apoštolská exhortácia pápeža Františka Amoris Laetitia zjavne smeruje k takému pastoračnému ´úsudku´, či ´rozhodnutiu´, ktoré dovolí cudzoložníkom pokračovať v cudzoložstve“, povedal pomocný biskup kazašskej Astany Athanasius Schneider v septembri 2017 na konferencii ´Tradícia, viera a vlastníctvo´, ktorá sa konala v Poľsku. Zároveň upozornil, že následkom toho sa mnohí môžu dostať do večného zatratenia: „So svojou večnosťou sa nemôžeme zahrávať. Aj v Knihe prísloví sa píše ´Nezahrávajme sa s ohňom´. Pápež nesie za túto situáciu veľmi vážnu zodpovednosť.“
„Biskup tým odpovedal aj na otázku ako majú kňazi aplikovať princíp ´rozlišovania´, vyplývajúci z AL v prípadoch rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov, ktorí nežijú v sexuálnej zdržanlivosti“, uvádza sa v Church Militant. Schneider verejne podporuje štyroch kardinálov, ktorí položili pápežovi päť dubia otázok na vyjasnenie zmätku, ktorý vznikol okolo AL, keďže biskupi alebo skupiny biskupov vydávali na základe nejednotnej interpretácie kontroverzného dokumentu navzájom protirečiace smernice. Vo svojej odpovedi odlišuje „rozpoznávanie v pravde“ od „anti-rozpoznávania“, či „pseudo-rozpoznávania“:
„Prvým takým procesom rozpoznávania, či rozlišovania, bol dialóg hada s Evou, ktorá sa mala rozhodnúť či má poslúchnuť Boha alebo nie. Keď Eva povedala diablovi, že Boh im zakázal jesť ovocie z určitého stromu, on jej na to ´Naozaj vám Boh toto povedal ...?´a Eva ´Povedal, že ak budeme z neho jesť, zomrieme´ a diabol ´Ale kdeže, nezomriete. To nie je pravda ... otvoria sa vám oči ... budete poznať dobro ....“. Výsledkom tohto rozhodovania je katastrofa pre celé ľudstvo. My teraz totiž nosíme vo svojich dušiach, vo svojich telách, následky tohto dedičného hriechu, tohto zlého a nesprávneho rozhodnutia.“
Biskup Schneider ďalej pokračuje: „Naše rozhodnutia na základe správneho rozlišovania by mali byť vždy iba pre dobro; aby vždy plnili Božiu vôľu. Je jasné, že Božou vôľou v tomto prípade je, že aktívny sexuálny život je dovolený a Bohom želaný iba v rámci platného manželstva. Takáto je celkom zreteľne Božia vôľa. Tu žiadnej výnimky niet. A pokračovať v praktizovaní cudzoložstva plnením Božej vôle určite nie je, naopak, Boha to uráža. Takéto anti-rozpoznávanie, či pseudo-rozlišovanie len utvrdzuje dušu v hriechu, čo môže viesť až k nebezpečenstvu straty duše pre večnosť. Dám iný príklad: niekto kto rád klame, môže povedať ´rozhodnime tak, aby som mohol klamať aj naďalej´; niekto rád kradne a povie ´Och, ja som tak bytostne spätý s kradnutím ... rozhodnime tak, aby som trochu mohol kradnúť aj ďalej.´ Ide o podobné rozpoznávanie, či rozlišovanie, ešte aj pri spovedi, že v podstate dovoľuje cudzoložníkom pokračovať v cudzoložstve.“ Pred záverečným búrlivým aplauzom biskup Athanasius Schneider ešte zdôraznil:
„Jedná sa o protirečenie a veľmi veľké nebezpečenstvo pre duše, ako aj o obrovskú zodpovednosť najmä kňazov, ktorí to dovolia. Ešte väčšia zodpovednosť spočíva na pápežovi, ktorý to zjavne dovoľuje ... a ktorý nerobí nič, aby tomu zabránil. A Amoris Laetitia ide očividne týmto smerom.“