Najväčší trik, aký kedy na nás diabol vytiahol, je presvedčiť ľudí, že neexistuje.
Zrejme nie je veľmi „moderné“ veriť na zlých duchov, čo však nič nemení na fakte, že existujú! Katolícka cirkev stále učí o reálnej prítomnosti zlých duchov v dnešnom svete, pričom sám Svätý otec tento fakt mimoriadne zdôrazňuje. A to je veľmi dôležité, pretože ťažko sa bojuje proti niečomu, čo ani nepripúšťate, že vôbec existuje. Upozorňujeme na 5 najbežnejších mýtov o zlých duchoch:
Prvý mýtus: zlí duchovia v skutočnosti neexistujú
Pravda: zlí duchovia nie sú iba metaforou alebo poetickým vyjadrením zla. Božie zjavenie a náuka Cirkvi sú jasné: zlí duchovia sú reálni a aktívne pôsobia vo svete; aj práve teraz.
Druhý mýtus: exorcizmus nie je naozaj, to je len akože
Pravda: exorcizmus neslúži len na okorenenie filmov; z evanjelií sa dozvedáme, ako Ježiš v skutočnosti vykonával exorcizmy. A Cirkev len pokračuje v tomto aspekte Jeho pôsobenia až do dnešného dňa. Vatikán poskytuje zvláštnu prípravu pre kňazov, vymenovaných za exorcistov príslušným biskupom. Ak ste prijali katolícky krst, podstúpili ste v skutočnosti malý exorcizmus.
Tretí mýtus: okultné praktiky sú len neškodnou zábavkou
Pravda: okultné praktiky môžu niekedy naozaj vyvolať zlých duchov a preto sú tieto praktiky veľmi nebezpečné a hriešne. Katechizmus Katolíckej cirkvi to vysvetľuje zreteľne a jasne:
„Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu“ (KKc, 2116).
„Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie – vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku. Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili. Uchyľovanie sa k tzv. tradičným spôsobom liečenia neoprávňuje ani vzývanie zlých mocností, ani zneužívanie dôverčivosti iných“ (KKc, 2117).
Štvrtý mýtus: aj keby zlí duchovia existovali, nemôžu nič urobiť
Pravda: v skutočnosti zlí duchovia veľmi závažným spôsobom zasahujú do života človeka a to najmä tým, že nás pokúšajú na hriech a nabádajú nás zriecť sa Krista. V ojedinelých prípadoch dokážu týrať a sužovať človeka otvorenejšie, ba môžu ho aj posadnúť. Zlí duchovia otvorene sužovali aj mnohých svätých, ktorí s nimi niekedy aj fyzicky zápasili.
Piaty mýtus: so zlými duchmi nič nenarobíme
Pravda: práve naopak, môžeme toho urobiť veľmi veľa! Náš Pán Ježiš Kristus definitívne a raz navždy porazil mocnosti temna a pomocou Jeho milosti sa môžeme oslobodiť aj od ich vplyvu. V prvom rade treba často a pravidelne prijímať sviatosti, modliť sa, konať pokánie a usilovať sa o svätosť. V zriedkavých prípadoch treba vyhľadať pomoc skúseného, ale vždy iba riadne biskupom menovaného exorcistu.