Kardinál Raymond Burke v nedávnom rozhovore uviedol, že "najkrajším príspevkom" emeritného pápeža Benedikta Katolíckej cirkvi bola jeho práca pri obnove liturgii.
"Nepochybujem o tom, že najkrajší príspevok pontifikátu pápeža Benedikta XVI. bol v oblasti prinavrátenia správneho poriadku a krásy posvätnej liturgii," povedal Burke v rozhovore pre noviny The Wanderer, ktorý bol zverejnený 21. augusta.
Rozhovor bol zverejnený tri dni predtým, ako sa pápež František dovolával na "magisteriálnu autoritu", aby prehlásil liturgické reformy II. Vatikánskeho koncilu za "nezvratné".
Niektorí liturgici interpretujú prehlásenie, podľa vatikánskeho experta Sandra Magistera, ako rozkaz pápeža Františka zastaviť program emeritného pápeža Benedikta oživenia autentickej liturgie prostredníctvom opätovného objavenia tradičnej latinskej omše.
"A v skutku, v dlhom prejave pápeža Františka sa objavilo množstvo citácií Pia X, Pia XII a Pavla VI. Ale v prípade Benedikta XVI., obrovského učenca liturgie, sme sa veľkého uznania nedočkali," povedal Magister.
V stanovisku pápeža Františka o liturgii významne absentuje zmienka o nariadení Benedikta z roku 2007 Summorum Pontificum, ktoré umožnilo kňazom celebrovať tradičnú latinskú omšu a tým "uchovať bohatstvo", ktoré sa v nej nachádza.
Kardinál Burke vo svojom rozhovore pre The Wanderer povedal, že liturgické učenie pápeža Benedikta XVI. bolo "také silné, pretože mal odvahu vydať Summorum Pontificum.”
"Učenie obsiahnuté v tomto dokumente bude určite pretrvávať vo svojich dôsledkoch," povedal.
Predtým než sa stal pápežom Benediktom XVI. v roku 2005 bol kardinál Joseph Ratzinger svetoznámym liturgistom, ktorý napísal niektoré z najcennejších kníh na túto tému, vrátane Sviatku viery a Duchu liturgie.
V predslove ku knihe Duch liturgie publikovanej v roku 2000, vtedajší kardinál Ratzinger napísal, že liturgia predstavená otcami II. Vatikánskeho koncilu, bola "ohrozená" a dokonca jej "hrozilo zničenie" kvôli tomu, že sa do nej zaviedli novinky a inovácie.
"V roku 1918 ... vyzerala liturgia (rímsko-katolícka) skôr ako freska. Bola zachovaná pred poškodením, ale bola takmer celá obložená vápnom ďalších generácií. ... Freska bola odkrytá liturgickým hnutím a definitívne Druhým vatikánskym koncilom (1962-65)," napísal.
"Ale odvtedy bola freska v ohrození. ... V skutočnosti jej hrozí zničenie, ak sa neprijmú potrebné kroky. ... Čo je nevyhnutné, je nová úcta k tomu, ako s ňou zachádzame, nové chápanie jej posolstva a skutočnosti, aby sa znovuobjavenie nestalo prvou fázou nenapraviteľnej straty," dodal.
Medzi liturgické dedičstvo pápeža Benedikta patrí:
- Spisy o Eucharistii ako "zdroji a vrchole" kresťanského života v jeho apoštolskej exhortácii Sacramentum Caritatis z roku 2007.
- Podpora autentického opätovného prekladu rímskeho misálu do angličtiny, ktorý vstúpil do platnosti v USA počas Adventu v roku 2011.
- Obnova používania tradičnej latinskej omše v jeho motu proprio Summorum Pontificum z roku 2007, naznačujúc, že "dve formy používania rímskeho obradu sa môžu navzájom obohacovať".
Kardinál Burke povedal v rozhovore pre The Wanderer, že kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ukázal Katolíkom "dobrý smer" pri realizácii toho, čo Sarah nazval "reformou reformy".
"Po prvé povzbudil v slúžení omše formou keď je každý obrátený k Pánovi [ad orientem]. Tento krok veľmi pomôže pri obnove zmyslu bohoslužby a ukáže, že omša nie je nejakým spoločenským podujatím medzi kňazom a farníkmi, alebo medzi samotnými farníkmi. Skôr sa jedná o čin celého spoločenstva s kňazom v čele, ktorý pôsobí v osobe Krista [in persona Christi] a "budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde" (Ján 4:23), ako povedal náš Pán samaritánskej žene pri studni. "Myslím si, že toto bude veľmi dobré miesto, kde začať," povedal Burke.
"Kardinál Sarah sa venoval druhej oblasti reformy na liturgickej konferencii Sacra v Miláne v roku 2017, keď opätovne žiadal posúdiť Sväté prijímanie pri pokľaknutí a na jazyku. Myslím, že to sú dve oblasti, kde by bolo účinné, keby sme sa im venovali," pokračoval Burke.
"Myslím si, že záležitosť orientácie všetkých smerom k Pánovi s kňazom v čele (smerom na východ, ak je to možné, pokiaľ to nevylučuje zemepisná polova kostola) a spôsob Svätého prijímania úctivo na kolenách a na jazyku sú dôležité miesta, kde treba začať," uzavrel.