Minulý týždeň bol v Prahe, cez víkend bude v Bratislave. Reč je o spolitizovanom Dúhovom pochode. Trošku teraz nadviažem na môj predošlý článok, kde som spomínal ako niektorí jedinci hovoria o tom,že je Slovensko nenávistné a xenofóbne. Ak je to pravda, tak prečo tu máme napríklad takéto pochody s dosť veľkou účasťou? Alebo sa to zdá LGBTI aktivistom, teda Poliačikovi, Weisenbacherovi a spol. málo?
Môj názor na homosexuálov je doslova neutrálny, absolútne mi neprekážajú a prajem im iba aby boli šťastní. Prečo je potom môj postoj k súčasnej podobe tohto pochodu odmietavý? Je to preto, lebo tá myšlienka poukázania na práva homosexuálov je už kdesi úplne v pozadí. Momentálne si na Dúhových pochodoch rôzni liberálne orientovaní politici zháňajú voličov a politické body. Sú aj účastníci, ktorí šíria myšlienky , že sme na Slovensku xenofóbni, homofóbni a častokrát skúšajú vniesť do spoločenskej diskusie tému napríklad toho, že už aj pedofili alebo nekrofili majú svoje práva a treba ich rešpektovať. Niektorí to dokonca hlásajú v takej miere, žeby boli možno najradšej aby heterosexuáli úplne vymizli z povrchu zemského. Samozrejme, aby som nezabudol, nájdeme tam aj rôzne skupinky psychicky narušených jedincov (doslova buzeran*ov) v obojkoch, kožených čižmách, kuklách , ktorí si prišli vyliečiť svoj komplex a ukázať svetu, že potrebujú pozornosť a možno aj liečenie. Počínanie týchto ľudí vyvoláva presne opačné emócie, aké by mali byť logickými prioritami pochodov za práva sexuálnych menšín. Ja osobne keď vidím chlapa, ktorý ma na vodítku iného chlapa čo i len na fotke, je mi zle. Ak to myslia organizátori s akceptáciou zo strany verejnosti seriózne, mali by sa od podobných prejavov dištancovať a razantne ich odmietnuť.
Samozrejme, pochodov sa zúčastňujú aj ľudia, ktorí to myslia dobre a sú proti akejkoľvek forme deviácie a oplzlostí či už zo strany LGBTI alebo heterosexuálov, no ja osobne mám pocit, že práve kvôli súčasnému smerovani Dúhových pride-ov je ich čoraz menej.
Osobne sa medzi mojimi priateľmi momentálne nenachádza myslím žiaden príšlušník LGBTI komunity. Od mnohých ľudí, ktorí inak orientovaných jedincov poznajú sa ku mne však dostali informácie, že títo inak orientovanísa mnohokrát nezúčastňujú Duhových pochodov a ani ich neschvaľujú, lebo vedia, že tá základná myšlienka sa z nich už úplne vytratila a ide tam o niečo úplne iné. Tiež nepodporujú podsúvanie tejto témy zo strany mainstreamových médií lebo práve dennodenné dávkovanie kontroverzného obsahu následne v ľuďoch vyvolá často búrlivé reakcie. Stotožňujem sa tým, keďže je logické, že k podobným, témam (viera, imigranti, politická príslušnosť..) nebudú mať ľudia nikdy rovnaké stanovisko. Vtláčanie tejto témy do každodenného života ľudí z nej robí ešte viac kontroverznú, nenávidenú a diskutabilnú.
Ľuďom vadí hlavne princíp, že napríklad LGBTI komunita sa prejavovať môže, zatiaľ čo iné skupiny nie. Kedy sme mali na Slovensku pochod nacionalistov, ktorý by bol ospevovaný alebo propagovaný ako Dúhové pochody?
Riešením je preto ubrať z násilného pretvárania verejnej mienky a nerobiť z úplne okrajovej témy headline. Áno, vždy sa nájdu jedinci, ktorí budú k danej téme mať čo povedať či už pre alebo proti. Určite to však nebude otázka, ktorá bude rozdeľovať celú spoločnosť na obrovské tábory, bojujúce proti sebe a nebude to taktiež otázka na ktorej bude stáť program politických strán.