Painting

Vatikánsky arcibiskup figuruje v homoerotickej maľbe, ktorú si objednal

984
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Arcibiskup Vincenzo Paglia, ktorý v súčasnosti vedie Pápežskú akadémiu pre život, zaplatil homosexuálnemu umelcovi za namaľovanie rúhavej homoerotickej nástennej maľby vo svojom katedrálnom chráme v roku 2007. Na tejto maľbe je vyobrazený aj sám arcibiskup. Arcibiskupa Vincenza Pagliu vymenoval pápež František minulý rok za prezidenta Pápežského inštitútu Jána Pavla II pre štúdium manželstva a rodiny.

Rozsiahla nástenná maľba stále pokrýva prednú časť fasády katedrálneho chrámu diecézy Terni-Narni-Amelia. Zobrazuje Ježiša, vynášajúceho do neba siete, plné nahých a polonahých homosexuálov, transsexuálov, prostitútov, prostitútky, drogových dílerov, navzájom poprepletaných v erotických pozíciach.
 

Painting

 

V jednej zo sietí sa nachádza aj Paglia, vtedajší diecézny biskup. Spasiteľovu tvár namaľoval tento umelec podľa tváre miestneho kaderníka a intímne partie sa jasne črtajú pod priesvitným odevom. 

Podľa umelca, homosexuálneho Argentínčana Ricarda Cinalliho, ktorý je známy svojimi maľbami mužských postáv, si ho biskup Paglia vybral zo zoznamu desiatich medzinárodne uznávaných umelcov špeciálne za účelom namaľovania vnútornej steny fasády. Biskup Paglia, spolu s pátrom Fabiom Leonardisom dohliadali podľa Cinalliho na každý detail jeho diela, pričom uznanlivo poznamenal, že Paglia sa ho nikdy neopýtal, či verí v kresťanskú dogmu o spáse. V marci minulého roka sa Cinalli pre taliansku La Repubblica vyjadril: „Po ľudskej, aj profesionálnej stránke sa s ním spolupracovalo fantasticky. Ani raz za štyri mesiace, počas ktorých sa videli aj trikrát týždenne, sa ma Paglia nespýtal, či verím v spasenie. Nikdy ma nedostal do nepríjemnej situácie. Ani jeden detail na obraze som nespravil námatkovo, ľubovoľne. Všetko sme spolu analyzovali, o všetkom diskutovali, nič mi nedovolili urobiť podľa seba.“
 

Biskup Vincenzo Paglia

 

Cinalli pre La Repubblicu pripustil, že za namaľovaním nahých ľudí v sieťach je „erotický“ zámer, aj keď biskup Paglia už nepristúpil na Cinalliho návrh namaľovať tam aj priamo súložiacich ľudí.

„V tomto prípade nešlo o sexuálny zámer, ale o erotický áno. Podľa mňa je pre ľudí v sieťach erotický aspekt ten najdôležitejší. Jediná vec, ktorú mi tam nedovolili vložiť, bola súlož dvoch ľudí v sieti, v ktorej je všetko dovolené.“ Cinalli sa vyjadril, že dôvod, prečo mu nedovolili vyjadriť sa až tak explicitne, bol ten, že jeho maľba už viac než dostatočne demonštruje názor, že človek má „slobodu“ v tomto živote, aj v budúcom, zapojiť sa do takej sexuálnej aktivity, ktorá sa mu pozdáva ako najvhodnejšia: „Biskup a páter Leonardis ... mi povedali, že podľa nich nie je potrebné ísť až do takých extrémov na to, aby sa dokázalo akú slobodu má v skutočnosti človek na tomto svete, ale aj na druhom.“

Katolícka cirkev zavrhuje všetky ostatné formy sexuálneho správania sa okrem prirodzeného sexuálneho styku medzi mužom a ženou, žijúcich v manželstve. Medzi tie ´ostatné formy´ patrí aj homosexuálna sodomia. Cirkev dôrazne upozorňuje, že tí, čo zomrú bez kajúceho oľutovania týchto hriechov, budú trpieť vo večnom zatratení. Dogmu, nachádzajúcu sa v Starom a Novom zákone v Biblii, odzrkadľuje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, keď nazýva homosexuálne správanie ako „vnútorne nezriadené, ktoré sa nesmie v nijakom prípade schvaľovať“.

Pod dohľadom Pagliu namaľoval Cinalli samotného biskupa v jednej z „erotických“ sietí, ako polonahého, siahajúceho po bradatom mužovi, ktorý má na sebe iba voľnú bedernú rúšku. Namaľoval aj pátra Leonardisa, vtedajšieho vedúceho Úradu pre kultúrne dedičstvo, ako nahého, svalnatého muža s vytetovaným Amorovým šípom, prechádzajúcim cez srdce s nápisom „láska“, prepleteného spolu s ostatnými v jednej z „erotických“ sietí.
 

Ľudia v sieti

 

Cinalli pre La Repubblicu ďalej uviedol, že páter Fabio, ktorý zomrel krátko po dokončení tejto maľby, ako päťdesiatročný, bol veľmi „otvoreným a prístupným“, odmietol však povedať, či bol homosexuálom. Vysvetlil, že Ježišovu tvár maľoval podľa tváre miestneho kaderníka, pretože ľudia vraj vnímajú Krista ako „príliš mužného“.

Cinalli pripúšťa, že jeho dielo mnohí ľudia v diecéze Terni-Narni-Amelia prijali s veľkým rozhorčením a pobúrením až takým, že si myslel, že po Fabiovej smrti ho zlikvidujú. Biskup Paglia však tomuto tlaku odolal až do roku 2012, keď odchádzal. Jeho nástupca však dielo tiež ponechal. LSN požiadali úrad arcibiskupa Pagliu o komentár, no do uzávierky sa ho nedočkali.

 

Vatikán poveril Vincenza Pagliu riešením sporných otázok života a rodiny

Nástenná maľba v Pagliho diecéze síce vyvolala kontroverziu, unikla však pozornosti talianskych národných médií, a vymenovanie Pagliu za arcibiskupa a za prezidenta Pápežskej rady pre rodinu v roku 2012 už nevyvolalo žiadny protest. Čoskoro však už udeľoval pokyny, týkajúce sa sexuálnej morálky a vyplývajúce z jeho liberálnych postojov, tvrdiac v roku 2013, že Katolícka cirkev uprednostňuje „legálnu ochranu a istotu pre ľudí, ktorí síce žijú spoločne, ale nie sú zosobášení a oponoval tomu, aby sa z homosexuality stal zločin. Keď jeho vyjadrenia prijali katolícke médiá negatívne, skonštatoval, že jeho zámery boli „scestné“; svoje vyhlásenia však nestiahol.

Začiatkom roku 2015 prebiehala v Pápežskej rade pre rodinu, pod vedením arcibiskupa Pagliu, séria prednášok na tému možnosti rozdávania svätého prijímania ľuďom, žijúcim v cudzoložných, znovu uzavretých manželstvách, po určitej dobe verejného pokánia. Prednášky boli potom publikované v knihe, ironicky nazvanej „Rodina a Cirkev – nerozlučiteľné puto“.

V júli 2016, ešte stále pod vedením Pagliu, vydala Pápežská rada pre rodinu nový program, týkajúci sa sexu, s obrázkami tak oplzlými a pornografickými, až jeden psychológ odporučil, aby arcibiskupa konfrontovali s normami Dallaskej charty, ktorá má za úlohu chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním. 

„Moja okamžitá profesionálna reakcia bola, že takéto obscénne a pornografické poňatie tejto problematiky je obyčajným psychologickým a duchovným zneužitím mládeže“, povedal Dr. Richard Fitzgibbons, psychiater, ktorý bol konzultantom Kongregácie pre klérus vo Vatikáne a slúžil ako asistujúci profesor na Inštitúte pre štúdium manželstva a rodiny Jána Pavla II na Catholic University of America. „Ako profesionál som liečil obe strany – aj kňazov, páchateľov týchto zločinov, aj obete ich zneužívania v Cirkvi a za najväčší problém som pokladal to, že pornografické obrázky v tomto programe sú takmer zhodné s tými, ktoré používajú dospelí sexuálni predátori, poľujúci na adolescentov.“

 

V auguste minulého roka odvolal pápež František Pagliu z Pápežskej rady pre rodinu, aby sa mohol stať prezidentom Pápežskej akadémie pre život, ako aj Inštitútu Jána Pavla II pre štúdium manželstva a rodiny, čo sú dve organizácie, ktoré založil pápež sv. Ján Pavol II na ochranu posvätnosti ľudského života a hodnôt rodiny. Čoskoro bolo zjavné, že akadémia sa radikálne mení, najmä po vydaní nového štatútu, ktorý už viac nevyžaduje od svojich členov podpisovať deklaráciu o vernosti nemennej náuke Katolíckej cirkvi o práve na život. 17. februára bolo potvrdené, že členstvo v Akadémii sa všetkým končí, okrem Pagliu a jeho ľudí na čele inak prázdnej organizácie.

V ten istý deň arcibiskup Paglia vo svojom prejave pochválil nedávno zosnulého zakladateľa talianskej Radikálnej strany Marca Pannellu, promiskuitného bisexuála, ktorý svoju kariéru v prevažnej miere trávil útokmi na hodnoty katolíckej viery a Katolíckej cirkvi ako takej. A hoci Pannella zanietene bojoval za legalizáciu potratov, homosexuálnych „manželstiev“, práv „transgenderov“, rozvodov a voľných zväzkov a hľadal ako zničiť dohodu medzi Cirkvou a Talianskym štátom, ho Paglia nazval „mužom veľkej spirituality“ a povedal, že jeho smrť bola „obrovskou stratou nielen pre ľudí z Radikálnej strany, ale aj pre celú krajinu“. 

„Jeho príbeh dokazuje, ako človek dokáže pomôcť histórii pohnúť sa vpred a brániť dôstojnosť každého človeka, najmä tých, čo žijú na okraji spoločnosti. Je mi potešením povedať, že Marco bol naozaj duchovne založeným človekom, ktorý bojoval a dúfal proti všetkej nádeji. Musíme si osvojiť jeho vitalitu a držať sa jej“, dodáva na záver Paglia.

V zdroji článku je dostupné video interview s Ricardom Cinallim v španielčine a taliančine. 

 

DISKUSIA k článku