"S nárastom vypuknutých kňazských škandálov by sme sa za vinníkov mali hanbiť a taktiež aj za tých, ktorí takýchto vinníkov zastrešovali a utláčali obete. Vinníci by mali byť oznámení, odstránení zo svojej funkcie a odovzdaní civilným orgánom ako páchatelia trestného činu. Musíme vytvoriť a dôkladne udržiavať systém na zabránenie vzniku zneužívania a obete zneužívania by mali byť spravodlivo kompenzované za svoje utrpenie."
Profesor Philip Jenkins z Penn State (ktorý nie je katolíkom) napísal na túto tému zrejme najobjektívnejšiu knihu a svoje argumenty sumarizuje v tomto úžasnom článku. Vo svetle jeho práce si pripomeňme základné fakty a zásady:
- Problémom nie je kňazský celibát - zosobášení muži sú oveľa náchylnejší k zneužívaniu detí než slobodní muži
- Väčšina prípadov zneužívania detí sa odohráva v rámci domácností.
- Vo všetkých náboženských skupinách sa vyskytujú pedofilné škandály a Katolíci (ktorí sú najväčšou náboženskou skupinou) sa štatisticky nachádzajú na dne zoznamu.
- Zneužívanie detí je prítomné vo všetkých spoločenských oblastiach: školy, mládežnícke organizácie, športy a pod.
- Zo štatistického pohľadu vrámci všetkých profesií je práve kresťanské duchovenstvo najmenej náchylné k uchýleniu sa k pedofílii. Doktori, farmári a učitelia - toto sú profesie, ktorých príslušníci sú najviac náchylní k zneužívaniu detí - nie duchovenstvo.
- Vrámci previnilcov zo strany duchovenstva sú práve katolícki kňazi najmenej náchylní k takémuto skutku.
- Katolícke prípady pedofílie so oveľa viac medializované z dôvodu protikatolíckych predsudkov a taktiež z toho dôvodu, že Katolícka cirkev je väčšia a tak atraktívnejšia ako potenciálny cieľ žaloby.
- Pedofília a eufebofília sú dva rozdielne problémy. Pedofília je sexuálnou príťažlivosťou k deťom predpubertálneho veku. Eufebofília je sexuálnou príťažlivosťou k tínedžerom. Väčšina prípadov označených ako "pedofília" sú v skutočnosti "eufebofíliou".
- Väčšina z prípadov eufebofílie sú vo svojej podstate homosexuálneho charakteru, avšak politická korektnosť odmieta aby bol tento problém spájaný s homosexualitou.
- Počet katolíckych kňazov vinných z prečinu pedofílie je veľmi malý.
- To, čo dnes nazývame "ututlávanie", bolo často vykonávané v inom kultúrnom kontexte kedy problém nebol dostatočne chápaný a kompetentné organizácie s potešením poskytovali pre verejnosť takéto škandály. Činili tak z v tej dobe dobrých dôvodov: ochrana obetí a ich rodín, príležitosť pre rehabilitáciu páchateľov a vyhnutie sa ďalším škandálom. Je nespravodlivé súdiť 30 rokov staré prípady s pomocou súčasných noriem.
- Keď hrozí súdne konanie tak ľudia okamžite cítia peniaze. Musíme si byť vedomí možných falošných obvinení.
- Obvinení musia mať nárok na spravodlivé konanie. Cirkev by mala trvať na nezvratnom dôkaze o zneužití a v záujme spravodlivosti zaistiť, že nevinní nebudú stíhaní.
- V prípade uznania viny musí byť vinník potrestaný a nie chránený.
- Je potrebné rozlišovať medzi druhmi zneužívania. Niektoré prečiny sú horšie ako iné. Verbálne zneužívanie alebo telesné tresty v čase, keď to bolo prijateľné, hoci poľutovaniahodné, nie je to isté ako sexuálne zneužívanie alebo extrémne fyzické zneužívanie.
- Sexuálne zneužitie dospelého alebo sexuálne skúseného staršieho teenagera je nesprávne, poškodzujúce a malo by byť potrestané, no nie je to to isté ako prípad sexuálneho zneužitia mladého a nevinného dieťaťa.
- Taktiež by mal byť zvážený počet prečinov. Jeden omyl nie je rovnakej závažnosti ako opakované a pretrvávajúce prečiny.
"V žiadnom prípade sa nesnažím byť ústretový k pedofilom a tým, ktorí ich chránia, avšak pravda a spravodlivosť si vyžadujú objektívne zhodnotenie faktov."