Lawrence Mykytiuk sa usiluje dokázať reálnu existenciu osobností zo staroveku, ktoré zanechali nejakým spôsobom hmatateľný dôkaz o sebe – či už pečatný prsteň alebo monumentálne dielo, či pamätník.
Vďaka unikátnemu systému tohto výskumníka bolo zatiaľ prostredníctvom materiálnych dôkazov potvrdené pravdivé historické pozadie existencie 53 osobností z hebrejskej Biblie (Starého zákona). Systémový tvorca Lawrence Mykytiuk, pomocný profesor knihovedy na Purdue University, to nazýva „spôsobom, ako zveľadiť historické overovanie“. Znie to dosť nepravdepodobne: profesor zo Stredozápadu (USA) verifikuje mená starodávnych osobností Stredného východu. A predsa, Mykytiukovi v jeho projekte pomohla jeho dlhoročná prax knihovníka a záujem o Bibliu; urobil totiž to, čo nemôžu robiť archeológovia priamo na mieste nálezu pre nedostatok času – prečesal časopisy a knihy, podrobne preskúmal nápisy, objavené pri vykopávkach a pokúsil sa spojiť mená a názvy v historických záznamoch s menami v Biblii.
Mykytiukov systém stavia na troch kritériách: biblické meno musí súhlasiť s menom z autentického nápisu bez akejkoľvek možnosti sfalšovania (čo automaticky vylučuje položky z antikvariátov). Mená – v Biblii a z nápisu – sa musia zhodovať v mieste a čase. A možno najexaktnejšia kategória – musia súhlasiť minimálne tri špecifické detaily, ktoré identifikujú jednotlivca – meno, meno otca a jeho hodnosť, postavenie, titul.
„Ak sa tieto tri detaily v Písme zhodujú, jedná sa v podstate o istotu. Môže existovať pár ľudí s rovnakým menom, rovnako sa môžu volať aj ich otcovia, ale že by sa zhodovali ešte aj v hodnosti, titule, či postavení? To by už bolo riadne pritiahnuté za vlasy. V takomto prípade to pokladám za naozajstnú istotu, či už ide o precízny duplikát na nerozoznanie od originálu alebo ide o pravú skutočnosť“, uviedol Mykytiuk.
Vo svojej PowerPoint prezentácii však upozornil, že verifikácia biblických mien automaticky nezaručuje aj verifikáciu biblických udalostí, ktorých sa mali tieto osoby zúčastniť. Svoj systém Mykytiuk zdokonaľoval 25 rokov a je bez debaty úspešný. Preštudovaním 94 nápisov verifikoval kráľov, faraónov, veľkňazov, zákonníkov a iných. Zatiaľ všetky identifikované mená patrili mužom, „dúfa však, že niekedy z nápisu identifikuje aj ženu. Ešte sa tak nestalo“. Medzi verifikovanými postavami je 8 kráľov zo severného Izraelského kráľovstva a 6 kráľov z južného júdskeho kráľovstva. Patrí sem aj kráľ Achab zo severného Izraelského kráľovstva, ktorý bojoval v bitke pri Karkare v roku 853 pred Kristom; Mykytiukovmu orliemu zraku neušla poznámka v Knihe kráľov, ani nápis na Kurkhskom monolite (náhrobná doska s popisom bitky). „V tom čase existoval iba jediný izraelský kráľ, ktorý mohol bojovať. Bingo. Prepojil sa nápis s Bibliou“, povedal Mykytiuk. Jeho najstaršou verifikáciou je iný panovník – sám kráľ Dávid, z roku 1000 pred Kristom. Počas vykopávok v severoizraelskej prírodnej rezervácii Tel Dan sa našlo prepojenie medzi protagonistom z Prvej knihy Samuelovej a nápisom na múre „Dávidovho domu“. „V jednom riadku stálo ´Kráľ Izraela´ a v druhom ´Melech Beit David´. Nápis bol v aramejčine, v jazyku nepriateľov, ktorí dobyli Tel Dan a víťazstvo popísali na víťaznom monumente, veľkej kamennej doske. Izraeliti neskôr znovu dobyli toto miesto späť a spomínaný víťazný monument rozdrvili na kusy, ktoré potom použili pri stavbe múru.“
„Dávid je v hebrejskej Biblii (Starom zákone) a v Novom zákone tak dôležitou postavou, že ak chcete niekoho verifikovať, je práve on tým pravým človekom.“ Na Mykytiukovom zozname sú peržania, bybylončania, egypťania, moabčania, aramejčania a damascéni; zlomok z takmer 3000 ľudí v Starom zákone. „U väčšiny z nich poznáme iba meno. U ďalších pár stoviek máme dostatok identifikačných údajov z Biblie, aby sme ich vedeli prepojiť s údajmi v iných písomných prameňoch.“
Identifikácia však stále pokračuje a napreduje. V júnovom vydaní Biblical Archaeology Review (BAR) už uviedol ďalšie postavy: Tatenai, perzský miestodržiteľ za kráľa Dária a dvaja babylonskí bojovníci Nabuzaradan a Nergal-šarezer, ktorí bojovali za kráľa Nabuchodonozora II, spustošiteľa pôvodného Jeruzalemského chrámu. Tatenai sa spomína v biblických prameňoch, ako je Kniha proroka Ezdráša 5, 3 a z tabuliek kráľa Dária z roku 502 pred Kristom. Spomínaní dvaja babylonskí bojovníci sa objavujú v Knihe kráľov a v Knihe proroka Jeremiáša, každý zvlášť. Ich mená sú vpísané klinovým písmom do prizmy (hranolu) Kráľa Nabuchodonozora II; píše o tom James B. Pritchard vo svojej knihe ´Staroveké blízkovýchodné texty, súvisiace so Starým zákonom´. Mykytiuk sa vyjadril, že Pritchardove kritériá „platia všeobecne“; a samozrejme, zameriava sa aj na Nový zákon.
Mykytiuk sa o tieto verifikácie začal zaujímať v roku 1992 počas svojho štúdia kultúry, histórie a jazykov Židov a Semitov na University of Wisconsin-Madison. Všimol si obrázok voskového odtlačku pečatného prsteňa, ktorý patril služobníkovi kráľa Ezechiela, panovníka nad južným júdskym kráľovstvom a ktorý sa spomína v Knihe kráľov. Vtedy si spomenul, že niekde videl niečo, čo vyzeralo ako tento odtlačok kráľovho mena. „Ezechiel vládol okolo roku 700 pred Kristom. Záujem o tieto veci ma od štúdia už neopustil. V tom čase niektorí vedci, najmä európski, tvrdili, že Starý zákon je len fikciou, do ktorej kde tu zamontovali zopár historických faktov. Ja som im povedal ´Počkať! Pred chvíľou som predsa videl odtlačok pečate služobníka kráľa Ezechiela.“ Tam niekde začalo Mykytiukovo – ktorý je kresťanom – pátranie v snahe verifikovať mená v Starom zákone študovaním nápisov. Bola to aj téma jeho dizertačnej práce, ktorú skončil v roku 1998 a publikoval v roku 2004 pod názvom „Identifikácia biblických postáv podľa severozápadných semitských nápisov z rokov 1200 až 539 pred Kristom“. Mykytiuka inšpiroval izraelský archeológ Nahman Avigad, ktorý zomrel v roku 1992 a ktorý vytvoril precedens pre biblickú verifikáciu; jeho pamiatke venoval aj svoju dizertačnú prácu.
„Avigad zostavil kritériá, na ktorých som začal budovať. Nikto iný niečo také doteraz nevytvoril. Pokračujem v tom, čo on začal.“
Mykytiukov systém začali používať aj dvaja iní vedci – Kenneth Kitchen, profesor egyptológie na University of Liverpool a Bob Becking, emeritný profesor štúdia Biblie, náboženstva a identity na Universiteit Utrecht. „Len čo sa Larryho kniha objavila na pultoch, hneď som si ju kúpil a prečítal“, napísal Becking v maili a dodal, že podľa neho ´taký multidimenzionálny prístup, aký má Mykytiuk, poskytne pevnejšiu pôdu pre biblické štúdium´. Postrehli to aj iný, napríklad aj editor BAR Hershel Shanks, ktorý si prečítal z Mykytiukovej knihy z roku 2012 najmä kapitolu, v ktorej publikuje svoje najlepšie výsledky. „Shanks po mne hneď chcel, aby som urobil Starý zákon, aj Nový zákon, každú jednu postavu. Je toho veľmi veľa“, spomína Mykytiuk. V roku 2014 uverejnil verifikáciu 50 postáv Starého zákona a tento rok ich aktualizoval najnovšími poznatkami. Píše aj o historickej existencii Ježiša – postavy, ktorú nazýva „navždy kontroverznou“ – a vo svojich ďalších článkoch sa venuje Novému zákonu.
Overovanie správnosti
Niektorí vedci poukazujú na to, že biblická verifikácia má svoje limity. Marc Zvi Brettler, profesor štúdia judaizmu na Duke University napríklad píše: „Nie je prekvapujúce, že určité biblické postavy, ktoré žili v tej (biblickej) dobe – hoci nie na jej začiatku ani v strede – sú overené aj nebiblickými textami. Tieto archeologické dôkazy však poukazujú len na to, že tieto postavy existovali. Nedokazujú, že to, čo o nich hovorí Biblia, je pravda, ako nedokazujú ani verifikáciu určitých postáv z Druhej knihy kráľov, a nedokazujú napríklad ani historickú presnosť Knihy Genezis alebo Knihy sudcov.“
Brettler napríklad spochybňoval Tel Dan, vrátane nápisu na múre Dávidovho domu, ktorý Mykytiuk použil na verifikáciu postavy kráľa Dávida: „Hoci sa Dávidovo meno zjavne verifikovalo pomocou nápisu v Tel Dane, vznikol tento nápis prinajmenšom o sto rokov neskôr ako mal kráľ Dávid podľa biblickej chronológie žiť. Čiže dokazuje to len toľko, že ľudia, ktorí predpokladali že vtedy žil, vystopovali jeho dynastiu až k jeho menu. Nedokazuje to však existenciu Dávida ako historickej postavy a určite to neverifikuje nič, čo sa o Dávidovi povedalo v iných biblických knihách.“ Brettler dodáva, že „musíme zohľadňovať a prediskutovať aj prípady, v ktorých vonkajšie informácie naznačujú, že Biblia nie je z niektorých hľadísk správne napísaná.“
Citoval z Druhej Knihy kráľov (19, 36-37) o obliehaní Jeruzalema: „Asýrsky kráľ Senacherib ustúpil, vrátil sa domov a zostal v Ninive. A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.“ „Ide tu o nesprávny predpoklad, že sa to stalo ihneď po návrate domov z obliehania Jeruzalema v roku 701 pred Kristom, nie sú správne mená jeho synov, ani meno asýrskeho boha“, vysvetľuje Brettler. „Toto je dobrý príklad na ilustráciu, ako externé pramene dokazujú, že niekedy má Biblia v tom, čo sa dialo pravdu, niekedy sa mýli.“
Vykopávky v národnom parku Tel Dan
Nové smerovanie
Mykytiuk pokračuje vo svojich verifikáciách – tentoraz postáv Nového zákona. Uviedol, že po prvých 50 starozákonných verifikáciách mu Shanks povedal, že „môžu dokončiť aj Nový zákon“. (Shanks to odmietol komentovať.)
Mykytiuk to popisuje ako „výzvu“: „Moja parketa je Starý zákon. Pokračujem však v študovaní Nového zákona. To je však celkom iná liga, so všetkými gréckymi a latinskými nápismi a mincami, s ktorými ste sa v Starom zákone nestretli.“ Jeho ďalší článok v BAR sa bude týkať 23 novozákonných politických postáv a na rozdiel od starozákonných verifikácií budú novozákonné zahŕňať aj mená žien. Veľa ich je spomenutých na minciach – vládcovia a ženy, ich manželky alebo sestry – ktoré ovplyvňovali politiku“. Mykytiuk zatiaľ pracuje na článku o novozákonných postavách, ako sú Ján Krstiteľ, Gamaliel a veľkňazi a skúša novú aplikáciu pre svoj moderný systém overovania tisícročných textov.“