78000.jpg

"Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova ..." Starého aj Nového zákona

115
Zuzana Smatanová
AltKAT

„Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“, hovorí evanjelium; a my každé slovo, ktoré vychádza z Božích úst nepotrebujeme o nič menej, ako keď o ňom hovoril Ježiš na púšti, keď Ho pokúšal diabol.

Ako dnes pristupujú kresťania k Starému zákonu, s jeho čudesnými nariadeniami, brutálnym násilím a nevypočítateľným Bohom? Niektorí sú z neho zmätení, iní sa ho boja a ďalší ho jednoducho ignorujú. Zmätok, strach a ignorancia Starého zákona však vedie k dosť závažnému problému. Podobne ako keď lekár vyšetruje pacienta, overoval aj Brent Strawn súvislosti v Starom zákone a dospel k hrozivej diagnóze, ktorá nepriamo poslúžila ako názov jeho novej knihy: ´Starý zákon umiera´ Strawnova analýza má tri časti. Prvé dve sa zameriavajú na samotný problém (prvá: ´Starý zákon ako odumierajúci jazyk´ a druhá: ´Znaky odumierania´), zatiaľ čo posledná časť ponúka riešenie: ´Cesta k uzdraveniu´. Toto Strawnovo zistenie by malo vážne zaujímať všetkých veriacich, pretože tak ako sv. Pavol píše v 2 Tim 3, 16: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie“. „Liečebná kúra“, ktorú Strawn v tomto prípade navrhuje, môže byť zdrojom veľkej nádeje.

 

Miznúci jazyk

Strawn stavia svoju diagnózu na empirických zisteniach počas prieskumu Pew Forum z roku 2010 (inšpirovaných knihou Stephena Prothera z roku 2007: Náboženská gramotnosť – čo má každý Američan vedieť, a čo nemusí). Ďalej čerpal zo vzorov používania Starého zákona v známych kázňach, hymnoch a piesňach, ako aj z upraveného vydania Všeobecného lekcionára (plán denných biblických čítaní pre určité protestantské denominácie). Napriek rozšírenému presvedčeniu o zbožnosti amerického obyvateľstva Strawn jasne dokazuje, že americkí kresťania vcelku ignorujú základné pravdy Biblie, najmä Starého zákona, k čomu výdatne prispievajú kázne a bohoslužby. Starý zákon sa takmer celkom ignoruje, a tam, kde sa z neho ešte číta, vyberá sa len niekoľko známych textov.

Na vyjadrenie závažnosti tohto problému používa Strawn dve metafory (medicínsku a lingvistickú). Zatiaľ čo názov knihy zdôrazňuje skôr medicínsku analógiu (Starý zákon ako zomierajúci pacient), lingvistická analógia ilustruje vo veľkej miere hlavnú pointu celej knihy. Strawn v tejto súvislosti chápe Starý zákon ako jazyk, ktorý mizne „vďaka“ nedbanlivosti, ľahostajnosti a ignorantstvu zo strany Cirkvi. Keď sa totiž ľudia neučia jazyk v jeho komplexnosti, jazyk postupne zakrpatieva, zjednodušuje sa, až končí napríklad ako lámaná angličtina v kolóniách.

Uprostred knihy sa Strawn pozerá na problém z odlišného uhla – zameriava sa na tri problematické skupiny (typy podľa Joel Osteena): noví ateisti, marcionisti (marcionizmus – vyskytoval sa v rokoch 144 až 650; principiálne spočíval v odmietaní monoteizmu a dobra božieho stvorenstva a v popieraní zlučiteľnosti Starého zákona a evanjelia) a ´happiológovia´ (šťastie je v každom človeku, len ho treba nájsť a odomknúť). Noví ateisti, ako napríklad Richard Dawkins, mylne prezentujú Starý zákon ako nudné, plytké, príliš doslovné texty. Strawn poukazuje na to, že napriek Dawkinsovým tvrdeniam neprezentuje 19 kapitola Knihy Genezis (zničenie Sodomy a Gomory) Lota v pozitívnom svetle, ako aj 22. kapitola je síce náročný a tvrdý text, no je viac než jasné, že Boh Abraháma skúšal a napokon od neho nežiadal aby obetoval svojho syna. Ďalej Strawn poukazuje na staroveké a súčasné verzie marcionizmu, bludného učenia z druhého storočia, ktoré tvrdilo, že Boh starého zákona nie je zlučiteľný s Bohom Nového zákona (Marcion odmietol Starý zákon ako platnú súčasť Písma). Marcionovo pohŕdanie Starým zákonom a judaizmom zvlášť si osvojili napríklad nemeckí teológovia Adolf von Harnack a jazykový vedec Friedrich Delitzch, ktorí prispeli k rozvoju antisemitizmu v Nemecku v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Strawn ilustruje ako ich názory doslova nainfikovali nemeckú cirkev ignorantstvom voči Starému zákonu a voči spôsobu, akým Boh konal skrze izraelský národ. (Strawn si jasne uvedomuje, že marcionizmus je stále živý a darí sa mu dobre v niektorých cirkevných spoločenstvách a preto by bolo dobre, keby ešte priamejšie vyzval Cirkev, aby sa poučila z tragických omylov predvojnového Nemecka a zastavila ignorovanie dôležitých tém Starého zákona, ako je dodržiavanie spravodlivosti, či prijímanie cudzincov.) 

Ohlasovatelia evanjelia prosperity – Strawn ich nazýva „happiológmi“, predstavujú, vďaka svojej veľkej popularite, pre súvislosť so Starým zákonom oveľa väčšie nebezpečenstvo, než ateisti alebo marcionisti. Fragmenty biblických veršov vytrhávajú z kontextu a tvrdia, že ľudia si sami určujú čo je pre nich dobré, čo je pre nich požehnaním. Ohlasovatelia evanjelia prosperity vo veľkej miere ignorujú nielen Starý zákon (najmä Knihu Jób, Kazateľ a Príslovia), ale aj Nový zákon. Životne dôležité témy žiaľu, zármutku, utrpenia a vzácneho učeníctva jednoducho odsúvajú nabok.

 

Znamenia nádeje

V tretej časti svojej knihy sa Strawn pýta „Čo, ak vôbec niečo, sa dá urobiť, aby sa zabránilo predčasnému ´úmrtiu´ Starého zákona?“ V prevažnej miere pochopiteľne odporúča veci, ako opätovné začlenenie textov Starého zákona do kázní, výuky, verejného čítania z Božieho Slova. Odporúča aj vzdelávanie sa v starozákonných jazykoch nielen pre kazateľov, ale aj pre bežných veriacich, ktorým mútia rozum noví ateisti, marcionisti alebo happiológovia. Najviac ma povzbudila Strawnova vízia kresťanského spoločenstva, ktoré si rovnako váži obidva, „rovnocenne prepojené“ – Starý, aj Nový zákon. Skvelým spôsobom rozoberá Knihu Deuteronómium, ktorá podľa neho nielenže formuje celý zvyšok Starého zákona, ale zároveň poskytuje vzor ako postupovať pri štúdiu Písma (opakovanie, praktizovanie, spievanie).

Nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že Strawn mohol trochu viac zdôrazniť znamenia nádeje, ktoré by naznačovali, že umierajúci pacient sa môže aj uzdraviť. Veľmi povzbudzujúce by napríklad bolo, keby Strawn vysvetlil, ako by nás žalm 119 (rozjímanie o Božom slove) mohol povzbudiť „chodiť cestou Božích zákonov, z ktorých máme väčšiu radosť ako zo všetkého bohatstva“ (verš 14), počúvať Pánove výroky, ktoré sú „sladšie ako med“ (v. 103) a ktoré sú pre nás „vzácnejšie ako tisícky v zlate a striebre“ (v. 72, 127). Mohol by pripomenúť ľuďom evanjelium o Ježišovi, ako sa postil na púšti a odolával útokom satana: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4; Dt 8, 3). „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha“ (Mt 4, 7; Dt 6, 16), atď. Tu vidíme že sám Ježiš vlastne poukazuje na to, že kresťania, ktorí ignorujú Starý zákon, stále napoly hladujú.

Ako vyučujúci Starého zákona a ako ten, čo sa vyjadril k Strawnovým pozorovaniam, musím povedať, že jeho projekt ´Starý zákon umiera´ mi je veľmi sympatický. Budem sa usilovať vrátiť jazyk Starého zákona späť do života a dúfam, že sa toho chytia aj ďalší. Ak si totiž povieme, že budeme pravidelne čítať, študovať a ohlasovať aj Starý zákon, nebudeme sa snažiť len o oživenie umierajúceho pacienta, ale aj o osobné zjednotenie sa so živým Bohom. 

 

DISKUSIA k článku