Pápež František sa vyjadril, že byť kresťanom znamená mať nádej v Kristovom svetle, ktorým sme boli naplnení pri našom krste, a to aj uprostred ťažkostí, či temnoty.
„Čo znamená byť kresťanom? Znamená to vzhliadať k svetlu, pokračovať v praktizovaní viery, ktorú vyznávame, vo svetle, a to aj napriek noci a temnote, ktorá dolieha na tento svet“, uviedol pápež František v príhovore k pútnikom na generálnej audiencii vo vatikánskej sále pápeža Pavla VI, v ktorom rozprával o nádeji, ktorú môžeme nájsť v kresťanstve, najmä v našom krste, ktorý nás privádza ku Kristovmu svetlu.
„Kresťania nie sú výnimkou, aj oni žijú v temnote tohto sveta, vonkajšej aj vnútornej, ale vďaka Kristovej milosti, získanej pri krste, sú títo muži a ženy ´správne orientovaní´. Neveria totiž v temnotu, ale vo svetlo dňa; nepodliehajú temnote noci, ale žijú v nádeji na nový úsvit; neporáža ich smrť, lebo veria v zmŕtvychvstanie; nezotročuje ich zlo, lebo vždy dôverujú v nekonečné možnosti dobra. A v tomto spočíva naša kresťanská nádej. V Ježišovom svetle, v spáse, ktorú nám Ježiš prináša so svojím svetlom, ktoré nás zachraňuje pred temnotou.“
Pápež František okrem iného vysvetlil aké to bolo, keď sa kostoly stavali smerom na ´východ´, takže keď človek vošiel vchodom na západnej strane, kráčal k oltáru smerom na východ. Hoci to už nie je zvykom, stále je to dôležitý symbol, dodal. „My, ľudia modernej doby, sa už nezvykneme zamýšľať nad významnými znakmi vesmíru; už si tieto veci ani neuvedomujeme. Západ je strana, kde zapadá slnko, kde sa stráca svetlo; východ je naopak tam, kde očakávame prvé náznaky úsvitu, svetlo, ktoré zaháňa tmu noci, temnotu.“
Pápež vysvetlil, že počas obradu krstu v starovekej Cirkvi hovorili katechumeni prvú časť vierovyznania otočení smerom na západ. Pri otázke ´zriekaš sa zlého ducha, všetkých jeho vábivých pokušení a skutkov?´ mali katechumeni odpovedať ´zriekam´, ešte stále obrátení smerom na západ. Potom sa mali otočiť smerom na východ a na otázku ´veríš v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého?´ mali odpovedať ´verím!´
„Pri dnešnom krstnom obrade je nádherným symbolom svetlo krstnej sviece, poukazujúce na dôležitosť svetla. Život Cirkvi je skrátka, a použijem trochu silný výraz, kontaminovaný svetlom. Rád by som sa vás spýtal, koľkí z vás poznáte dátum svojho krstu. Ak ho nepoznáte, máte za domácu úlohu ho zistiť – choďte za mamou, otcom, tetou, strýkom, starou mamou, starým otcom a spýtajte sa ich. A nikdy ho nezabudnite, lebo je to dátum vášho znovuzrodenia; dátum, kedy sme boli kontaminovaní svetlom Kristovým.
Je úžasnou milosťou, keď sa kresťan naozaj stane človekom, ktorý reálne vnáša do sveta Krista; najmä do sveta ľudí, ktorí prežívajú žiaľ, zúfalstvo, či temnotu. Takého človeka poznáte aj podľa malých detailov – má v očiach zvláštne svetlo, zachováva vždy pokoj aj v komplikovaných situáciach a nevadí mu začínať vždy odznova aj napriek opakovaným sklamaniam.
My sme tí, čo veria, že Boh je Otcom – to je svetlo! Veríme, že Duch Svätý bez ustania pôsobí vo svete v prospech ľudstva a že aj tá najväčšia bolesť v dejinách bude prekonaná – to je nádej, s ktorou sa budíme každé ráno! Veríme, že každé priateľstvo, želanie dobra druhému, aj ten najmenší skutok lásky, nájde raz svoje naplnenie pred Bohom – to je hnacia sila, ktorá nás vedie k prežívaniu nášho každodenného života s entuziazmom!“ Na záver pápež povedal: „Naša nádej spočíva v živote v nádeji a vo svetle; vo svetle Boha Otca, vo svetle Ježiša, nášho Spasiteľa, a vo svetle Ducha Svätého, ktorý nás usmerňuje a posväcuje v našom živote.“