Tom Hoopes, spisovateľ, pôsobiaci na Benediktínskej univerzite v Kansase, publikoval nedávno knihu úvah o posolstve pápeža Františka „What Pope Francis Really Said: Words of Comfort and Challenge“ (Čo pápež František naozaj povedal: Slová, ktoré upokojujú a vyzývajú). MercatorNet mu položil niekoľko otázok o kontroverzných postojoch ľudí okolo pápeža. (MercatorNet je hlasom za dôstojnosť človeka na internete; pozn. prekl.)
MercatorNet: Čo vás podnietilo k napísaniu knihy o posolstve pápeža Františka?
Tom Hoopes: „Kniha nezačína tým, ´čo pápež František naozaj povedal´, ale tým, ´aký postoj zaujíma František k horúcim témam´. Zhrnul som a utriedil čo hovorí o „manželstvách“ osôb rovnakého pohlavia, o potratoch, o životnom prostredí, o prisťahovalectve atď.
10 horúcich tém – 10 kapitol. Ako sa môj projekt vyvíjal bolo čoraz jasnejšie, že americkí katolíci majú hlboké a trvalé výhrady voči Františkovi. Tón sa zmenil na menej opisný a viac obranný.
Ako by ste definovali jeho osobité posolstvo? Komu je určené? Ide o zlom v plynulej spojitosti od Jána Pavla II a Benedikta XVI?
Medzi Františkom a jeho predchodcami je podľa mňa rozdiel v spôsobe prístupu k veciam, nie v podstate. Ani jedného z nich nemôžme klasifikovať ako ´konzervatívca´ alebo ´liberála´. Všetci majú ´liberálne´ názory na ekonomiku, životné prostredie a prisťahovalectvo, a ´konzervatívne´ na sexuálnu etiku, úlohu náboženstva a „staromódne“ katolícke pravdy o Panne Márii, spovedi a diablovi.
Jedným z rozdielov v prístupe je Františkov tvrdý postoj voči hriešnikom v ekonomickej oblasti a výrazné opovrhovanie západnými „mýtmi“, ktoré pomenúva – individualizmus, konzumizmus a slepá viera v technológiu.
Medzi Františkove pozitívne spôsoby prístupu patrí napríklad aj jeho zvyk stretávať sa s ľuďmi, čo je veľkou pomocou pri evanjelizovaní. Často zvykne hovorievať „Prestaňme sa navzájom rozprávať o evanjelizácii, poďme von a stretnime sa s ľuďmi.“ Patrí sem aj dôraz na službu. Jeho predchodcovia s ním súhlasili v oboch veciach, no jeho osobitý štýl nás nabáda viac slúžiť ako predtým a zapájať do služby aj ostatných.
Zdôrazňujete, ako pozitíve reagujú mladí ľudia na pápeža. Koho v ňom vidia?
Vnímajú v ňom autentickosť. V Jánovi Pavlovi II videli iba staršieho človeka ... vlastne, ani to nie. Ja viem, aj vy viete, že Benedikt XVI bol autentický, no oni to nechápali. Spomínam si, že časopis Vanity Fair nazval Františka „slobodným človekom“. A toto v ňom vidia aj oni – človeka, nezávislého od druhých.
Mladí nemajú naše obranné postoje. František mnohých z nás dotláča na hranu, lebo sme prešli v Cirkvi náročnými obdobiami, lipnúci na viere v obrannom prikrčenom postoji, pretože sa zdalo, že ešte aj veľa katolíckych inštitúcií sa nám ju usiluje vziať. Celý život sme boli precitlivelí na opozíciu, nesúhlas, prejavenie iného názoru. Oni nikdy nič také nepotrebovali. Pri počúvaní Františka im nezvoní v hlave na poplach tak, ako nám.
V polemike nad Amoris Laetitia obviňujú Františka, že chce zmeniť tradičnú katolícku náuku o sexuálnej morálke. Aký máte na to názor vy?
Odpoveď na túto otázku nie je v mojej kompetencii. Nie som ani teológ, ani biskup, či kardinál, ako tí, čo napísali dubiu. V knihe zhŕňam všetky vyhlásenia, ktorými pápež podporuje nerozlučiteľnosť manželstva.
Jednu vec však môžem povedať. K otázke rozvodov a znovuzosobášenia rozvedených katolíkov sa aj v mnohých katolíckych kruhoch pristupuje ako k nejakej hre. Situácie v týchto manželstvách sú v takom chaose, že mnohí prižmúria oči, a zložité problémy riešia „v zákulisí“. Často sa stáva, že biskup alebo farár riešia najhoršie zo zlých situácii ad hoc.
František otvoril povestnú Pandorinu skrinku; zrejme sa však už otvoriť musela, lebo tieto veci treba riešiť. Pre Cirkev je jediným riešením aplikovať na tento chaos evanjelium Ježiša Krista. A to treba robiť bez ustania.
V niektorých kruhoch vládne atmosféra podozrenia vo všetkom, čo pápež robí – jeho nariadenia, dokumenty, interview, hostia vo Vatikáne ... Prečo sú niektorí ľudia tak neúprosne negatívni?
Poviem vám tri veci, čo sú dôvodom z jeho strany a tri veci, čo sú dôvodom z našej strany. Z pápežovej strany ide o toto: po prvé – ´provokuje´ nás. Používa výrazy ako „fundamentalista“, „manicheizmus“ (morálny dualizmus), „puritán“ a podobne, čiže slová, ktoré evokujú skôr odsúdenie než nápravu. Po druhé – pápež František je nepresný vo vyjadrovaní, čo ho dostáva do problémov a sťažuje život katolíkom, ktorí sa musia potýkať s nesprávnym chápaním jeho slov. Po tretie – je jasné, že pápežova stratégia balancuje medzi vyjadreniami „zameranými na dogmy“ a vyjadreniami „zameranými na sociálnu spravodlivosť“, čo mnohých katolíkov, ktorí po celý život vnímajú jed rozporov v Cirkvi, desí.
Z našej strany ide o toto: po prvé – sme príliš precitlivelí a urážliví na to, aby sme brali Františkove rady vážne. Áno, je pravda, že niečo z toho čo hovorí znie ako posmešok, či nadávka, no každý, kto číta katolícke stránky vie, že tvrdí, fundamentalistickí, „puritánski“ katolíci naozaj existujú. Pamätám si jedovaté reči a kritiky, ktoré sme dostávali do National Catholic Register. Táto tvrdosť a neľútostnosť katolíkov ohromila aj jednu milú pani, katolíčku, ktorá k nám prišla robiť. Povedala, že vo svetskom zamestnaní, kam sa potom aj vrátila pracovať, sa s ničím podobným ešte nestretla. Po druhé – pápežova kritika amerického konzervativizmu je pravdivá, a to nám vadí a rozčuľuje nás to. Je pravda, že za obrovský ekonomický rozvoj sme zaplatili ešte väčšiu morálnu cenu – pornografia, ktorá sa prúdom valí na naše deti, potrat, ktorý sme rozšírili do celého sveta, zničenie rodiny v krajinách Tretieho sveta (aj ich jazier a vodných tokov) a technokratická generácia, ktorá je zameraná iba na zábavu – to všetko sme síce odsúdili, ale nenapravili.
„Ak si náš konzumný životný štýl, zameraný len na uspokojenie vlastných potrieb jednotlivca, osvojí celý svet, svet sa zničí“, upozorňuje František. A má pravdu. Zničí sa. A má pravdu. Nenapraví nás to.
Po tretie – na pápežovi je niečo, čo akoby vypínalo náš radar. A ako som už povedal, naše vnímanie je precitlivelé, čo je však pochopiteľné.
Posolstvo kresťanstva je v mnohých západných krajinách ohrozené. Je pápež František mužom, ktorý obnoví životaschopnosť katolicizmu?
Podľa môjho názoru áno, a tiež si myslím, že tragédiou dnešnej doby je, že prinajmenšom v Amerike sa katolíci nesústreďujú okolo Svätého otca.
Predstavte si, čo by bolo, keby sme ho brali vážne...
...najlepšie mozgy laických katolíkov by sa usilovali nájsť vhodný spôsob fungovania vzájomného stretávania sa; ... evanjelizovali by sme „v každej konverzácii“ – počas obedu s kolegami, v čakárňach, pri športe.
Predstavte si, že by sme sa snažili nájsť spôsob ako prečistiť podnikateľskú sféru, čo František tak žiada, pretože táto sféra môže priniesť spoločné a všeobecné dobro – viac pracovných miest, viac osožnejších produktov dostupných širšej verejnosti – namiesto konzumizmu, uspokojovaniu vlastných potrieb a zisku za každú cenu.
Predstavte si, že všetci žijeme tak duchovne ako on: celé hodiny pred Eucharistiou, vo vrecku nič iné, len ruženec a Krížová cesta, seriózna snaha žiť podľa Blahoslavenstiev.
Predstavte si, že sa snažíme radšej doplniť čo vynechal, než sa hnevať na to, čo pozabudol; že hlasno opakujeme tie veľké veci ktoré hovorí, namiesto jeho odsudzovania a opakovania všetkého nie až tak úžasného, čo povedal.
Viete čo by sa stalo? Namiesto toho, aby o nás hovorili ako o chronických sťažovateľoch, boli by sme známi ako dynamickí, atraktívni, svätci.