Existuje dnes významná katolícka opozícia voči pápežovi Františkovi a jeho reformnému programu alebo nie? Táto téma sa v posledných dňoch opakovane objavuje, čo je dostatočný dôvod na to, aby sme tu prezentovali niekoľko rôznych argumentov. 1 júna, pri predstavovaní základnej správy o katolicizme v USA a v Európe na významnej katolícko-sekulárnej rakúskej konferencii, povedal John Allen, vatikánsky odborník a editor spravodajstva Crux, že opozícia voči pápežovi Františkovi zo strany konzervatívcov v Rímskej kúrii, ako aj z radov všeobecnej Cirkvi, "by nemala byť preceňovaná" (podľa správy z kathpress.at, webstránky rakúskych biskupov). Ako v prípade všetkých ostatných 265 pápežov má pápež František - podľa Allena - určité problémy s biskupmi. Ako informuje kathpress.at:
Údajné správy o existujúcej roztržke medzi pápežom a jeho "oponentmi" sú spôsobované dynamikou sociálnych médií, ako aj všeobecnými zákonmi samotných médií, uvádza Allen. Je to jednoducho "sexy príbeh", keď konzervatívni biskupi stoja proti liberálnemu pápežovi.
Allen, ako vplyvný vatikánsky odborník, "sa prakticky nikdy nestretol so všeobecným odporom voči pontifikátu Františka," hoci sa niekedy spomínajú "výhrady k niektorým podstatným témam", informuje kathpress.at. Bez ohľadu na to je pápež František v Allenových očiach "náboženským lídrom per se", ktorý múdro používa svoju "mäkkú silu" - zameranú skôr na zmenu postojov a vízií než by sa spoliehal na vonkajšie sily. Z pohľadu Allena môže František mnohé dosiahnuť tým, že sa prejaví ako "priateľ" k určitým konfliktným stranám a pomôže tak vybudovať mosty, napríklad medzi Kubou a USA, v Kolumbii a v Egypte.
Zatiaľ čo sa John Allen k pápežovi Františkovi vyjadruje veľmi pozitívne, tak na druhej strane si jasne myslí, že pápež Benedikt bol - taktiež kvôli jeho prejavu z Regensburgu, ktorým si znepriatelil niektoré moslimské autority a kvôli jeho bývalému pôsobeniu ako prefekt Kongregácie pre náuku viery - v oveľa nešťastnejšej situácii, keď bol vnímaný ako "Panzer Kardinál" (kardinál v zbroji) a ako "Darth Vader" Katolíckej cirkvi, hoci Allen trvá na tom, že tento popis nie je voči Benediktovi dostatočne spravodlivý.
3. júna, o dva dni neskôr, zverejnil nemecký časopis Der Spiegel, akoby v reakcii na Johna Allena, článok s názvom: "Odpor voči Františkovi: Kúria vracia úder." Článok napísal taliansky korešpondent Walter Mayr, ktorý počas ostatných Vianoc citoval pápeža Františka, ktorý sa vyjadril: "Nedá sa vylúčiť, že vstúpim do dejín ako ten, ktorý rozdelil Katolícku cirkev." Mayr dnes hovorí o pápežovi, ktorý je "populárny predovšetkým medzi nekatolíkmi a nepraktizujúcimi Katolíkmi" (čo môže hovoriť veľa samo o sebe). V rámci Kúrie je však opozícia silná, kde hlavná kritika smeruje k "autoritárskemu štýlu vedenia, výrečnosti a nedostatku teologickej vytrvalosti Jorge Maria Bergoglia." Okrem Rímskej kúrii vidí Mayr aj odpor vychádzajúci zo skupiny kardinálov, ktorí "odolávajú radikálnym napomenutiam, s ktorými k nim opakovane prichádza František." Z Mayrovho pohľadu opozícia tiež prichádza zo strany konzervatívnych kardinálov, "pre ktorých pápežova ochota byť otvorený voči vylúčeným ľuďom zašla jasne priďaleko." Na tomto mieste novinár spomína Františkovu "verejne-priateľskú angažovanosť v prospech homosexuálov, opätovne ženatých ľudí a migrantov." Pri konzervatívnych kritikoch sa Mayr konkrétne zmieňuje o štyroch dubia kardináloch. Novinár túto všeobecnú tému vníma tak, že konzervatívci sa obávajú "protestantizácie" Katolíckej cirkvi a podkopávania katolíckej integrity a identity - "dogiem, mysticizmu a záväznej povahy Svätého písma."
Okrem dubie sa v Ríme objavilo "nebývalé množstvo verejných protestov proti pápežovi." Mayr tu spomína anti-Bergoglio plagáty, falošné vydanie L’Osservatore Romano, ako aj nedávne vystúpenie surového "street art" v Ríme, na ktorom bolo zobrazenie, ako sa bozkávajú prezident Trump s pápežom Františkom.
Vo svetle tohto rastúceho počtu vonkajších náznakov opozície voči Františkovi sa Walter Mayr pýta, čo sa stane s pápežom Františkom? Odpovedá nasledovne:
František opakovane zdôrazňuje, že jeho pontifikát bude "krátky". Blízki priatelia pápeža, ktorý má dnes 80 rokov, si dokážu ľahko predstaviť, že rezignuje ako náhle nadobudne dojem, že kurz zásadnej zmeny v Kúrii a vo volebnom Kolégiu kardinálov je nastavený podľa jeho vkusu.
Na tomto mieste Mayr poukazuje na budúcnosť, keď dodáva:
Potom by nastal historicky unikátny prípad, keď by sme mali dvoch pápežov na dôchodku, Jozefa Ratzingera alias Benedikta XVI a Bergolia alias Františka, ktorí by žili popri novej hlave (Cirkvi). Za favorita z tábora kritikov Františka sa považuje 72 ročný africký kardinál Robert Sarah, ktorému úvod jeho novej knihy The Power of Silence (Sila ticha), medzi inými, napísal pápež Benedikt. Nedá sa vylúčiť, že ide o narážku smerom k až príliš výrečnému držiteľovi úradu.
Nepochybne je tak trochu dôležité, že samotný Walter Mayr píše pre prominentný sekulárny časopis s relatívne ľavicovo-liberálnymi sklonmi a nie pre konzervatívny alebo tradicionalistický katolícky plátok.
Každopádne, niektoré z našich zdrojov v Ríme pochybujú, že by pápež František čoskoro odišiel na dôchodok. Ako informujú tieto zdroje, František sa stále intenzívne zaujíma o svoj úrad a tiež je zainteresovaný do zmeny Cirkvi. Napokon, tento článok nemá v úmysle učiniť žiadne tvrdenia či náznaky o blížiacom sa odchode pápeža Františka, skôr chce diskutovať o váhe a povahe katolíckej opozície voči Františkovi.
V tomto kontexte by bolo vhodné zvážiť otázku, či iní kardináli nenavrhujú takýto krok zo strany pápeža. Ako informovala stránka OnePeterFive v marci 2017, šírili sa chýry o skupine kardinálov, ktorí navrhovali takýto krok Františkovi, pričom nahradiť ho mal kardinál Pietro Parolin.
Pred niekoľkými dňami citoval portugalský denník Sol kardinála Petra Turksona, nového prefekta Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj (Integra Humana Progressio), ktorý povedal, že dvere pre možný odchod pápeža Františka na dôchodok sú stále otvorené. Predmetná časť rozhovoru s kardinálom Turskonom znie nasledovne:
Sol: Je možne, že František bude nasledovať príklad Benedikta XVI. a odíde na dôchodok?
Kardinál Turskon: Neviem, či to urobí. To je medzi ním a Bohom. No je tiež pravda, že to, čo urobil Benedikt, sa teraz čiastočne stalo inštitúciou. To znamená: sloboda to urobiť (odísť na dôchodok) je dnes navždy daná.
Sol: Myslíte tým, že aj keď neotvorí tie dvere, tak sú stále otvorené?
Kardinál Turskon: Rozhodne. To sa môže stať.
V tejto súvislosti by bolo vhodné zvážiť ďalšie dva aspekty. Po prvé, taliansky vatikánsky expert Sandro Magister nedávno poukázal na fakt, že vskutku existuje len veľmi málo biskupských konferencií ako celkov, ktoré podporujú navrhovanú a počiatočnú reformu Františka. Pokiaľ ide o pápežský dokument Amoris Laetitia, Magister hovorí, že väčšinou ide o nemeckých, maltských a teraz aj belgických biskupov, ktorí podporujú Františka, no v týchto troch krajinách sa rozpadá a vytráca základňa Katolíkov.
Po druhé, ďalší taliansky vatikánsky odborník Marco Tosatti nedávno zverejnil článok v časopise First Things, v ktorom sumarizuje chaotickú reformu Kúrie doposiaľ uskutočnenú Františkom a jeho Radou deviatich kardinálov. Keď Tosatti pri detailnom prezentovaní rôznych aspektov chybnej reformy taktiež spomenul dvoch stotožňujúcich sa členov Kúrie, stáva sa zrejmým, že v Ríme panuje veľká nespokojnosť s pápežom Františkom:
Na reformu pápežských rád sa vynaložilo toľko času, a tak málo sa dosiahlo. Náhodou sme počuli kardinála a arcibiskupa, ktorí obaja pracovali mnoho rokov v Kúrii: "Takáto reforma! Dokázali by sme to spraviť sami, v priebehu jedného rána, sediac pri stole."
Podľa Tosattiho je to Štátny sekretariát pod vedením kardinála Parolina, ktorý sa zrejme stál akýmsi vrátnikom medzi pápežom a rôznymi inštitúciami Kúrie, čím sa spolupráca ešte viac sťažuje. Tosatti vysvetľuje:
Keď kardináli naliehali na obnovenie udienze di tabella (pevný program stretnutí s pápežom), tak ich myšlienka bola jasná: zabrániť tomu, aby sa Štátny sekretariát (pod kardinálom Parolim) stal vrátnikom, cez ktorého musia prechádzať všetky vecné záležitosti. Bez tohto pravidelného programu sa Štátny sekretariát stal filtrom medzi pápežom a Kúriou. A tak napriek žiadostiam o reformu je Štátny sekretariát silnejší než kedykoľvek predtým. Pokiaľ tento stav potrvá, skutočná reforma sa zdá byť nepravdepodobná.
Ako nám však povedalo niekoľko zdrojov v Ríme, zatiaľ zrejme neexistuje - napriek šepkajúcemu nesúhlasu - akákoľvek väčšia, organizovaná opozícia voči pápežovi Františkovi v rámci Kúrie. Teraz iba dúfame, že sa čoskoro tak stane. V tomto smere by sme mali veriť, že vlastné slová kardinála Roberta Saraha zo včera - zo Sakrálnej liturgie z Milána - naznačujú nárast opozície medzi členmi Kúrie proti neusporiadanému pápežstvu Františka.
Vo svojom konferenčnom prejave kardinál Sarah jasne poukazuje na svoju túžbu vrátiť sa k zbožnejším a posvätnejším liturgickým gestám, a tak trvá na svojej špeciálnej autorite prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Ako príklad uvádza úctu sv. Terezy z Kalkaty k svätej Eucharistii a jej rázne slová: "Kdekoľvek sa vydám po svete, vec, ktorá ma najviac rozosmutní, je sledovať ľudí, ako dostávajú (Sväté) prijímanie na ruku." Kardinál Sarah sa taktiež odvoláva na pápeža Jána Pavla II. a jeho opätovné naliehanie - až dokonca jeho života a napriek jeho vážnej chorobe - "nikdy nesedieť v prítomnosti Najsvätejšej sviatosti." "Donútil svoje zlomené telo, aby pokľaklo," dodal Sarah. "Aké hlbšie svedectvo úcty Najsvätejšej sviatosti mohol odovzdať než toto, až do jeho posledných dní."
Okrem toho sa ešte kardinál Sarah na konci mája 2017 dôrazne vyjadroval k "sekularizácií" v rámci Katolíckej cirkvi a odmietol myšlienku riešenia problémov v Cirkvi výlučne sekulárnymi prostriedkami. Nedávno som zhrnul niektoré jeho slová:
"Je ale problematické, že hľadáme výlučne ľudské riešenia ako odpoveď na naše (túžba pre naše vlastné) smerovanie." Keď čelíme veľkým problémom, vysvetľuje kardinál, "tak radšej trváme na ľudských zdrojoch, než by sme pozdvihli naše srdcia k Bohu." Africký kardinál následne predstavuje pozoruhodnú myšlienku: "Niekedy mám dojem, že táto sekularizácia vstúpila do Cirkvi, aby tiež redukovala našu vieru na ľudské normy." "Viera podľa ľudských noriem" sa predkladá človeku, "ktorý už nie je zakorenený v hĺbke zjavenia Krista a tradícii Cirkvi, ale skôr v nárokoch a (údajných) potrebách moderného človeka."
Nemáte pocit, že vám to pripomína Františkove pápežstvo, ktoré sa zdá byť skôr zamerané na to, aby prijímalo moderného človeka a hľadalo len ľudské riešenia (ako sú napr. metódy na zabránenie klimatickým zmenám) než na výzvu k hlbšej konverzii?
Môžeme len dúfať, že niektoré z aspektov opísaných v tomto článku sú známkami zaslúženého rastúceho katolíckeho odporu proti rozdrobenému programu reformy pápeža Františka. Nech tento organizovaný morálny odpor rastie medzi kardinálmi, kňazmi a lojálnymi laikmi.