Prorocký prejav pápeža ctihodného Pia XII varuje pred „Cirkvou, ktorá oslabuje Boží zákon“

437
Lucia Salomonová
Kultúra smrti

V tejto dobe nového prenasledovania kresťanov islamistami, sekularistami a sexuálnymi anarchistami, a v dobe pápeža, ktorý otvorene voči týmto ľuďom a iným nepriateľom svätej Matky Cirkvi povzbudzuje, zatiaľ čo sa vyhýba svojej povinnosti utvrdzovať svojich bratov vo viere, publikujeme prorocké slová ctihodného pápeža Pia XII, ktoré vyslovil vo svojom prejave Ancora una volta 20. februára 1949 občanom Ríma, odsudzujúc tak prenasledovanie kresťanov v socialistických a komunistických diktatúrach východnej Európy.

Pius XII varuje pred „Cirkvou, ktorá oslabuje Boží zákon a ktorá ho prispôsobuje ľudským chúťkam tam, kde by ho mala nahlas ohlasovať a brániť ho, čím pomaly vstupuje na pôdu zradných pohyblivých pieskov moderných názorov“. A ďalej sa pýta: „Rozpoznali by ste v takejto Cirkvi črty tváre svojej Matky? Dokážete si predstaviť nástupcu prvého Petra, ktorý by sa sklonil pred podobnými požiadavkami?“ Môže ktokoľvek z nás poprieť, že žije práve v takej dobe, ako bola táto?  

 

Ancora una volta

pápež ctihodný Pius XII
príhovor veriacim Ríma
nedeľa, 20. februára 1949 

 

Rimania! Milovaní bratia a sestry,

opäť sa raz v ťažkej a bolestnej hodine vy, veriaci Večného mesta, ponáhľate ku svojmu biskupovi a otcovi. Opäť raz toto veľkolepé stĺporadie ledva pojme do svojho gigantického náručia zástupy, ktoré ako vlny, hnané neodolateľnou silou, prúdia cez prah tejto vatikánskej baziliky, aby sa zúčastnili uzmierovacej svätej omše v tomto stredobode celého katolíckeho sveta. Prinášate sem všetko, čo vás teší, ale aj trápi vaše duše.

Spomedzi jednoznačných odsúdení civilizovaného sveta dospelo odsúdenie významného kardinála svätej Rímskej cirkvi na brehoch Dunaja až k brehom Tiberu; ľudia sú rozhorčení. Avšak fakt, že režim odporujúci náboženstvu, zaútočil v tejto dobe na knieža Cirkvi (titul výlučne katolíckych kardinálov), ktoré má v úcte prevažná väčšina jeho ľudu, nie je ojedinelým prípadom; je len jedným z ohniviek dlhej reťaze prenasledovaní, pomocou ktorých vedú niektoré diktátorské štáty boj proti kresťanskej náuke a životu. Dobre známou spoločnou črtou prenasledovateľov všetkých čias je, že sa neuspokoja s fyzickým zničením svojich obetí, ale chcú z nich urobiť opovrhnutiahodných a nenávidených členov spoločnosti a občanov krajiny.

Kto by si nepamätal na rímskych mučeníkov, o ktorých hovorí Tacitus (Letopisy 15,44), umučených za vlády cisára Nera, z ktorých urobili podpaľačov, ohavných zločincov, nepriateľov ľudstva? Moderní prenasledovatelia dokazujú, že sú viac než dôstojnými nasledovníkmi týchto smutne preslávených majstrov. Kopírujú takpovediac ich majstrovstvo, ak ich v krutosti dokonca neprevyšujú, pretože pri svojej ´práci´ môžu používať najnovšie výdobytky techniky, získavať tak dominanciu a zotročovať si ľudí spôsobom, ktorý v minulosti nebol možný.

Rimania! Kristova cirkev kráča po ceste, ktorú pred ňou vytýčil Božský Vykupiteľ. Vie, že je večná, že nezhynie, že ani tým najdivokejším búrkam sa ju nepodarí potopiť. Neprosíka o žiadne protekčné láskavosti, ani hrozby a nemilosť u pozemských mocipánov ju nezastrašia. Nezasahuje do čisto ekonomických či politických problémov a ani sa nemieša do debát o užitočnosti alebo škodlivosti tej či onej formy vlády v krajine. Vždy sa zo všetkých síl usiluje, pokiaľ je to možné, zachovať pokoj voči každému (Rim 12, 8), ´dávať cisárovi čo je cisárovo´; nemôže však zradiť, ani opustiť to, čo patrí Bohu.

Veľmi dobre vieme, čo totalitný a protinábožensky orientovaný štát požaduje a očakáva od Cirkvi ako cenu za to, že ju bude u seba tolerovať a uznávať (aj to problematicky). Chcú Cirkev, ktorá:

  • -    bude mlčať vtedy, keby mala nahlas prehovoriť,
  • -   oslabuje Boží zákon a ktorá ho prispôsobuje ľudským chúťkam tam, kde         by ho mala nahlas ohlasovať a brániť,
  • -    sa oddelí od svojho neochvejného a pevného základu, na ktorom ju          vybudoval Kristus a pomaly sa presunie do pohodlia „zradných pohyblivých pieskov moderných názorov“,
  • -   nebude odporovať nátlaku na svedomie a nebude brániť legitímne právo ľudí na slobodu,
  • -  by servilne zostala zavretá medzi štyrmi stenami kostola a ktorá by zabudla na božský mandát, ktorý prijala od Krista: „Choďte na rázcestia ... (Mt 22, 9); ... učte všetky národy“ (Mt 28, 19).

Milovaní synovia a dcéry! Vy ste duchovné dedičstvo nespočetných zástupov vyznávačov a mučeníkov! Je toto Cirkev, akú si ctíte a ktorú milujete? Rozpoznali by ste v takejto Cirkvi črty tváre svojej Matky? Dokážete si predstaviť nástupcu prvého Petra, ktorý by sa sklonil pred podobnými požiadavkami?

Pápež má Boží prísľub; aj vo svojej ľudskej krehkosti a slabosti je nezlomný a nepremožiteľný; je poslom pravdy a spravodlivosti, základom jednoty Cirkvi; svojím hlasom verejne odsudzuje omyly, modloslužbu, povery, zločinnú nespravodlivosť; je príkladom milosrdnej lásky a čnostného života.

Môže takýto pápež mlčať, keď sú v niektorom národe cirkevné spoločenstvá, ktoré sú prepojené s centrom kresťanstva, s Rímom, násilne a rafinovane rozvracané; keď sú všetci gréckokatolícki biskupi uväznení, pretože sa odmietli zrieknuť svojej viery; keď kňazov a veriacich prenasledujú a väznia preto, lebo odmietajú opustiť svoju pravú Matku Cirkev?

Môže takýto pápež mlčať, keď menšinový režim v štáte chce odlúčiť deti od Krista tým, že odoberá ich vlastným rodičom právo na ich výchovu a vzdelanie? 

Môže takýto pápež mlčať, keď štát, vysoko prekračujúci svoje právomoci, zneužíva svoju moc na to, aby zrušil diecézy, zosadil biskupov, rozvrátil organizáciu Cirkvi a zredukoval jej požiadavky na účinnú starostlivosť o duše na minimum? 

Môže takýto pápež mlčať, keď situácia dospeje do bodu, v ktorom kňaza trestajú väzením za to, že odmietol porušiť najposvätnejšie a najnedotknuteľnejšie z tajomstiev – tajomstvo sviatostnej spovede?

Je toto všetko snáď nelegitímnym zasahovaním do politickej moci štátu?! Kto môže niečo také čestne tvrdiť? Vaše hlasné reakcie sú dostatočnou odpoveďou na tieto, ale aj mnohé iné podobné otázky.

Nech Pán Boh odmení vašu vernosť, milovaní synovia a dcéry. Nech vás posilňuje v súčasných, aj budúcich zápasoch. Nech vás obdarí bdelosťou a ostražitosťou proti útokom Jeho a vášho nepriateľa. Nech osvieti svojím svetlom mysle tých, ktorí ešte stále tvrdošijne odolávajú pravde. Nech udelí srdciam tých, čo sú dnes vzdialení od Neho, milosť úprimného návratu k viere a milosť spolucítenia s bratmi, ktorej odmietanie ohrozuje pokoj a mier medzi národmi.

Nech zostúpi naše hojné otcovské a láskyplné apoštolské požehnanie na vás všetkých, celé mesto, i celý svet.

 

Zdroj: Príhovory a rozhlasové posolstvá pápeža Pia XII, v desiatom roku jeho pontifikátu, 2. marca 1948 – 1. marca 1949, str. 389-391, Vatican Polyglot Press  https://w2.vatican.va/content/pius-xii/it/speeches/1949/documents/hf_p-xii_spe_19490220_popolo-roma.html. 

(anglický preklad čerpal z oficiálnej webstránky pre kauzu kanonizície pápeža Pia XII.)

 

DISKUSIA k článku