Keď denník Le Parisien uverejnil reportáž o šikane, ktorej sú vystavené ženy v parížskej štvrti Chapelle-Pajot, vyvolal článkom širokú odozvu.
Na článok reagovala aj primátorka Paríža, Anne Hildagová, ktorá priznala, že o existencii problému vie už niekoľko týždňov. K situácii sa vyjadrovali následne i ostatné francúzske médiá. Ženy z danej štvrte, pre ktoré je i každodenný bežný pohyb po uliciach štvrte utrpením, sa rozhodli zorganizovať petíciu, aby na pritiahli pozornosť verejnosti a zároveň prinútili kompetentných problém konečne riešiť.
Reakcie niektorých médií a hlavne feministiek, ktoré by pre nešťastné ženy mali mať najviac pochopenia, boli pre signatárky veľmi nepríjemným prekvapením. Ženy boli obvinené z xenofóbie, rasizmu, vyfabrikovania nespravodlivých obvinení, pretože údajne „mnohí sa rozhodli žiť v danej štvrti práve kvôli jej rozmanitosti.“ Vyskytli sa i články, ktoré publikovali tvrdenia, že popis situácie, ako ho uviedol Le Parisien, je výmyslom. Denník Le Figaro venoval tejto téme článok, v ktorom popísal reakcie signatárok na obvinenia, s ktorými sa teraz potýkajú.
Denník uvádza rozhodnutie matky zrušiť predplatné časopisu, ktorý „publikoval článok, ktorý popiera ich vlastnú skúsenosť.“ Sklamaním pre ženy boli najmä reakcie feministiek. Le Figaro cituje jednu zo žien: “Bolo nám zdôraznené, že nie je dobré používať feminizmus na podporu rasizmu.“
Týždenník Valeures actuelles k téme uvádza. „ Zistili (ženy), že feminizmus končí tam, kde začína úsudok o rasizme: niektoré diskriminácie nemajú právo na existenciu, pretože sú nepohodlné.“ Týždenník cituje jednu z obyvateliek, ktorá „nikdy nebola napadnutá“ a má pre sťažujúce sa ženy recept: „Treba sa len vyhnúť určitým miestam,”…a… “držte si skabelku a sklopte oči.”
Týždenník k tomu ironicky pridáva: “Majú pravdu. Najlepší spôsob, ako sa nedostať do problémov na ulici, je nechodiť tam. Bez mužského doprovodu, samozrejme. A pokiaľ niektorú ženu napadnú, je to jej vina, pretože sa odvážila neskromne zdvihnúť pohľad. Všetko je normálne.“
A čo na to Macronova ministerka pre rovnaké príležitosti žien, Marléne Schiappová, ktorá vyjadrila oficiálnu podporu akciám extrémistického hnutia Femen? Nič… Jej dlhé mlčanie k téme Chapelle –Pajot, vyvolalo údiv, až samotná ministerka cítila nutnosť obhajovať sa prostredníctvom svojho twitterového účtu: “Nie som komentátorka aktualít. Ja vediem verejnú politiku. Najprv konám a až potom komentujem.“
Ministerka použila aj obľúbenú techniku relativizácie problému: “Nesmieme zabúdať, že obťažovanie na ulici existuje v celom Francúzsku a môže sa týkať všetkých štvrtí a všetkých sociálnych vrstiev. Dokonca i parlamentu, ako sme nedávno videli. Je prítomné i vo firmách a drvivá väčšina sexuálnych útokov sa odohráva v rámci rodiny.“
Katarína Hanzlíková