Katolicizmus alebo svet okolo nás? Priznajme si, katolicizmus je naozaj divný

25.05.2017SVET
572 6 5
Milko Kostovič
AltKAT

 

Masaccio, “Ukrižovanie Sv. Petra”, 1426

Priznajme si to. Katolicizmus je divný. Tieto slová platia pre nevzdelaných outsiderov a rebelujúcich (vnútrocirkevných) insiderov. Ako starí Hebreji, katolíci sú zvláštni, oddelení ľudia (Deuteronómium 14:2; Kniha žalmov 4:3; 1 Petrov list 2:9).

Etnicky zmiešaní ("Moja svätá babička sa narodila v Galway a môj syn je v Notre Dame - takže samozrejme sme katolíci") nie sú až tak zvláštni (autor má na mysli ľudí ktorí sa usadili v USA ale dlhodobo sa identifikujú so starou katolíckou vlasťou, napr. poliaci, taliani,... - editor). Zapadajú príliš dobre. Hovorím o "100%" serióznych katolíkoch, ktorí robia veci, ako prijímanie všetkého učenia Cirkvi, vrátane tvrdej reči. 

Vo súčasnom svete uctievačov rodiny Kardashian (televízna show kde sa sleduje populárna rodina, dalo by sa preložiť ako rodiny Mojsejovcov - editor), každý kto si myslí, že sex je vyhradený manželstvu, alebo že manželstvo nemôže byť znova vymedzené bez vážnych dôsledkov pre spoločnosť a kultúru, alebo že antikoncepcia podkopáva nielen plodný rozmer manželského zväzku, ale aj jednotiacu dimenziu, alebo že človek, ktorý vyrastal v Nazarete, je Bohom vesmíru a že založil Cirkev (po mučení a smrti a vstaní z mŕtvych) a odovzdal jej sviatosti a dar neomylnosti - je podľa definície divný. 

Uvidíte, že akonáhle akceptuje toto označenie, veci sa stanú jednoduchšími a jasnejšími. 

Prestaňte sa snažiť uspokojiť každého. Začnete voľnejšie dýchať, keď vás odstrčia na módnych večierkoch. A môžete si vytvoriť spôsob, prečo sa zvláštnosť katolicizmu jedinečne hodí na zvláštnosť samotného života a prečo to všetko (kata holikos znamená "z celku", alebo "univerzálny") zapadá do toho, čo Boh predtým zjavil v prírode a do toho, po čom ľudské srdce naozaj túži. 

Ľudské srdce túži po naplnení, n-tom stupni pokoja a radosti, najvyšším predstaviteľnom vrcholu pravdy. Bolo stvorené pre nepredstaviteľnú plnosť a slávu. Túto hlavnú tému Biblie - nedokonalosť človeka a nadmernú dostatočnosť Boha - potvrdili dvaja slávni spisovatelia: 

Či nám táto chtivosť a nemohúcnosť nehovorí, že kedysi bolo v človeku pravé šťastie a teraz ostal po ňom len znak a úplne prázdna stopa, ktorú sa márne pokúša vyplniť všetkým, čo ho obklopuje? Hľadá v neprítomných veciach pomoc, ktorej sa mu nedostane ani z vecí prítomných, ale všetky tieto veci na to nestačia, lebo túto priepasť bez dna možno naplniť len čímsi nekonečným a nemeniteľným, čiže  Bohom samotným. — Blaise Pascal, Myšlienky VII (425)

A potom je tu ešte známejší sv. Augustín a jeho Vyznania: "Stvoril si nás pre seba Pane a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe."

Ten, kto nám dáva konečný, hlboký a trvalý odpočinok, je Ten istý, kto prišiel na zem v podobe bezmocného dieťa, ktorý - v rozkvete života - podstúpil mučenie a vraždu, vstal z mŕtvych, vrátil sa k svojmu Otcovi, poslal Ducha Svätého a je prítomný v Cirkvi, kým sa nevráti. Ak toto počúvate po prvýkrát, a vyvoláva to vo vás "divné" pocity, nie je to neprimeranou reakciou. 

A ani som sa nezmienil o transsubstanciácii, v ktorej sa chlieb stáva samotným telom Božím. Alebo neskazení svätí, ktorých telá sa nerozkladajú. Alebo zázrak v Lanciane, kde počas 8. storočia došlo k premene veľkej svätej Hostie na tkanivo myokardu (srdca) dospelého muža s krvným typom AB - jav, ktorý je možné vidieť dodnes. 

Divné, nie? 

Tu je moja otázka: sú tieto nadprirodzené skutočnosti akokoľvek divnejšie než niektoré z tých prirodzených, ktoré objavila moderná fyzika? Vyskúšajte Mpembov jav, pri ktorom horúca voda zmrzne rýchlejšie než studená. Alebo ekvivalenciu hmoty a energie (Einsteinov vzťah), ktorá znamená, že čím rýchlejšie cestujete (vo vesmíre), tým ste ťažší. Alebo dvojštrbinový experiment z kvantovej mechaniky, v ktorom sa svetlo správa ako vlna, aj ako častica (čo je samo o sebe divné) a napriek tomu, keď je iba pozorované, tak je jedným alebo druhým. A čo taký fakt, že atómy sú z 99.9999999999999% prázdnym priestorom. 

Prírodný svet obsahuje množstvo zvláštností. Keď vám nabudúce bude niekto rozprávať o zvláštnom katolicizme, široko sa usmejte a reagujte niekoľkými faktami o mrzutom bocianovi Marabu (Leptoptilos crumenifer, viď foto), ktorý je na každom vedeckom zozname desiatich najzvláštnejších zvierat. Tento divný živočích má kolosálne rozpätie krídiel (približne 3.6 m), vydáva rušivé zvuky svojim hrdelným vakom, vyprázdňuje sa všade okolo svojich nôh a napriek tomu si často umýva jedlo vodou než ho zje. 

Bolo by oveľa zvláštnejšie, ak by učenie Cirkvi, ktorú založil Boh, bolo menej divné ako svet, ktorý stvoril. 

 

DISKUSIA k článku