Na Piazza Garibaldi v talianskom meste Sulmona sa na Veľkú noc uskutočňuje úžasná, stáročia stará oslava Kristovho vzkriesenia. Táto tradícia pripomína hru, no namiesto hercov hrajú hlavnú rolu zdvihnuté sochy svätých.
Táto tradícia pripomína udalosť vzkriesenia používajúc sochy Sv. Petra a Sv. Jána, Panny Márie a Krista. Dosahuje svoj vrchol keď socha Panny Márie "zbadá" vzkrieseného Krista, jej čierny plášť smútku je strhnutý spoločne s vypustením 12-tich holubíc a tí, ktorí držia jej sochu začnú radostný šprint predstavujúci matku, ktorá opäť vidí svojho milovaného syna.
Pozrite si TOTO VIDEO.
Podrobný popis tejto ceremónie nájdete tu:
Na námestí sa stretne mnoho členov Bratsva Panny Márie Loretánskej, ktorí sú oblečení v bielych rúchach a v kordóne so zelenými plášťami nesú sochy.
O 11:30 pred obedom sú na námestie nesené dve sochy Sv. Petra a Sv. Jána, ktorí boli prvými apoštolmi ktorí videli prázdnu hrobku. Sochy sú nesené smerom ku kostolu Sv. Filipa: pod troma oblúkmi môžeme vidieť sochu vzkrieseného Krista, ktorá je umiestnená na červenom baldachýne.
Medzitým dvaja svätci zaklopú na hlavné dvere kostola aby oznámili vzkriesenie Panne Márii a ona ešte stále oblečená v čiernom odeve neveriacky vystúpi po troch ohláseniach. Po vystúpení z dverí kráča k miestu o ktorom hovorili apoštoli a tí ju nasledujú. Oproti fontáne Panna Mária zbadá Krista, odhodí svoje čierne šatstvo, odhalí žiariace zelené šaty a červenú ružu zatiaľ čo 12 holubíc vyletí do nebies. Na pravé poludnie Panna Mária začne svoj beh za potlesku ľudí, hrajúcej hudby a streľby “mortaretti” (malé kartónové valce plné strelného prachu). Po príchode pre Krista sa bratia objímu a nevyhnú sa slzám plným emócií.
Ak sa celá táto udalosť udeje bez prekážok (beh, odhodenie kabátu a šatky, let holubíc) tak tradícia hovorí, že daný rok bude priaznivý. Ak sa však udeje niečo neočakávané tak daný rok bude sprevádzaný kalamitami či prírodnými katastrofami. Toto znepokojenie je ešte väčšie v prípade ak socha počas behu spadne alebo ešte horšie - rozbije sa. Z minulosti si pamätáme pády sochy z rokov 1914 a 1940, ktoré boli podľa názoru niektorých ľudí predpoveďami nadchádzajúcich vojen.
Po skončení behu je Panna Mária odnesená do neďalekého kostola Sv. Kláry (v súčasnosti odsvätený) za účelom upevnenia plášťa alebo vlasov, ak sa počas behu poškodili ale taktiež aj za účelom výmeny armatúry, ktorá tvorí baldachýn na ktorom je postavená jej socha.
Zhruba do roku 1809 kedy bol kostol a kláštor obývaný sestrami Rádu Sv. Kláry bratstvo nieslo sochu Márie práve do tohto kostola aby ju tak sestry (ktoré nemohli kláštor opustiť) mohli privítať. Avšak po napoleónskych represiách bol tento kláštor opustený.
Po obnovení odevov táto procesia pokračuje a pripoja sa k nej Trinitári, ktorí sa striedajú s Lauretánmi v nesení sôch. Na začiatku procesie za sprievodu kapely sa tu nachádza prápor lauretánskeho bratsva, bratstvo s lampášmi, sochy apoštolov, mŕtvy Kristus a Mária, ktorú nasledujú veriaci.
Procesia sa vracia do kostola Hrobky Sv. Márie kde sú do kaplnky umiestnené sochy apoštolov zatiaľ čo sochy Krista a Panny Márie ostávajú vystavené v kostole až do nasledujúcej nedele kedy ich bratstvo odnesie do kaplnky aby tak ostali skryté veriacim až do nasledujúcej Veľkej noci.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. Je podľa teba na Slovensku tiež nejaká zaujímavá tradícia? Napíš nám do FB komentov!