Železná päsť politickej korektnosti našej doby

860
Matej Trančo
Kultúra smrti

V rozpätí pár rokov dala diktatúra relativizmu priestor tyranii politickej korektnosti. Za prvého režimu bola univerzálna pravda potláčaná osobnou pravdou. Pod súčasným je vymenená za absolútnu lož. Zvážte už len vzostup vyhlásení ako:

Sexuálna orientácia je vrodená a nemenná.
Pohlavie nie je vrodené či nemenné, ale binárne.
Homosexualita nie je nenormálna, neprirodzená a nie je ani poruchou.
Manželstvo je záležitosťou lásky nie pohlavia.
Deťom sa darí rovnako (alebo dokonca lepšie!) pri opatrovateľoch rovnakého pohlavia ako aj svojich biologických rodičoch.
Islamský terorizmus nie je poháňaný náboženstvom.

Každé z nich je fakticky nesprávne (ako všetky politicky korektné vyhlásenia) no napriek tomu sa vďaka postupu cez tautológiu (opakovanie toho istého výrazu s úmyslom sugestívnejšie poukázať na niečo. Editor), nahodeniu sofistikovaného lesku na pery a posilená zastrašovaním, stali ortodoxiou Západu. Takže v spoločnosti sa zakorenil názor, že tí, ktorí sa proti týmto tvrdeniam postavia, musia byť vyhnaní z tábora slušnej spoločnosti. 

Že nie? Pokúste sa na vašom ďalšom spoločenskom stretnutí vysvetliť prečo veríte, že manželstvo nie je právom vziať si "kohokoľvek koho milujete." Ak sa hostia nezamračia akoby vám z vrecka vyskočil tchor, spustí sa vlna nervóznosti dokonca aj medzi kresťanmi, ktorí robia výnimku z dôvodu svojich homosexuálnych známych či blízkych alebo ktorí sa boja toho, že budú označení za bigotných či netolerantných.

Cena nesúhlasu
Zatiaľ čo zdieľanie názorov pri drinku môže viesť iba k spoločenskej separácii, tak potom vlastnenie obchodu,  aktívna podpora pre vec svojho názoru (napr. dobrovoľníctvo), alebo členstvo v organizácii ktorá sa nehrá podľa politickej korektnosti, vás stavia do rizika od verejnej hanby až po stratu živobytia.

Len sa opýtajte majiteľov pekárne Aarona a Melissu Kleinových ktorým bola udelená pokuta a zavretý obchod nie za odmietnutie služby homosexuálnym zákazníkom ale za odmietnutie upečenia svadobnej torty pre sobáš ľudí rovnakého pohlavia. [o predstave homofašistov sme informovali TU]

Alebo Davida a Jasona Benhama, ktorí prišli o svoj populárny program na HGTV zvaný Flip it Forward kvôli vyhláseniam, ktoré urobil David na adresu bezpohlavných manželstiev. Vyhlásenia, ktoré by nekontroverzné pred desiatimi rokmi a v skutočnosti boli nekontroverzné aj v roku 2008 kedy prezidentský kandidát Barrack Obama povedal Rickovi Warrenovi: "Verím v to, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. A pre mňa ako kresťana je aj posvätným zväzkom. Je v tom predsa zapletený Boh."

Alebo Chipa a Joanny Gainesovcov, hviezd programu HGTV s názvom Fixer Upper, ktorým hrozilo zrušenie ich šou a finančný krach a nie preto, že by niečo povedali alebo vykonali, ale kvôli ich členstvu v cirkvi, ktorá potvrdzuje prirodzený heterosexuálny typ manželstva.

Potom tu máme štát Severná Karolína, ktorý je bojkotovaný zabávačmi, profesionálnymi športovými organizáciami a firmami z Fortune 500 za schválenie legislatívy, ktorá v súlade s fyzickou skutočnosťou a zdravým rozumom ochraňuje dievčatá na toaletách pred chlípnym nadšením mužov. (téma transgender - čo chceš byť, tým sa prehlásiš, takže môžeš používať WC opačného pohlavia. Editor).

Posledne bola katolícka inštitúcia St. Joseph’s Healthcare System žalovaná za to, že odmietla vykonať elektívnu hysterektómiu na transgender žene.

Keďže sa agitácie politickej korektnosti rozšírili zo zasadacej miestnosti do spální a toaliet, mnoho ľudí sa rozhodlo byť radšej ticho alebo cenzúrovať svoje pripomienky tak, aby sa vyhli nežiadúcej pozornosti myšlienkovej polície. A tak sa realita začína podobať Alenke v ríši divov.

Hľadanie koreňov
Kultúra politickej korektnosti je produktom progresivizmu, ktorý pristupuje k realite ako spoločenskej konštrukcii, ktorá musí byť zmenená za účelom dosiahnutia vyhlasovaného progresívneho cieľa: prosperity a pokoja. So svojim vznikom za dôb komunizmu bola politická korektnosť inštitucionalizovaná v 30-tych rokoch aby tak propagovala stranícku realitu "nad samotnou realitou," píše vedecký pracovník Claremont Institute Angelo M. Codevilla.

U všetkých pokrokových hnutiach je nadpozemskou realitou vytvorenie nového ľudstva v utopickej existencii v ktorej sú všetky konflikty a rozpory vyriešené: pri komunizme išlo o zničenie triednych rozdielov, pri Freudizme o prekonanie sexuálneho útlaku, pri sociálnom liberalizme o získanie súhlasu verejnosti pri rôznych typoch životného štýlu, pri sekularizme zase o povznášanie vedy a zničenie náboženstva. Každé z týchto hnutí vyžaduje revolúciu proti realitám, ktoré sa nezhodujú s ich vlastnými "realitami".

Napríklad skalpel a doživotná zásoba hormónov nemôžu zmeniť pohlavie z chromozómu Y na X. Súdne rozhodnutie nemôže zosobášiť páry rovnakého pohlavia (tak ako nemôže urobiť soľ z dvoch atómov sodíka). Voľný sex bez následkov nekončí vo Freudovskej utópii, ale v post-sexuálnej revolučnej dystopii manželskej nevery, rozvodov, nemanželských tehotenstiev a potratov. Napriek vzostupu sekularizmu v dobe, ktorá zažila viac náboženského prenasledovania ako akákoľvek iná, sa nábožensky orientovaná populácia ľudí zvyšuje a odhaduje sa jej nárast z 84 na 87% svetovej populácie do roku 2050.

"Jemné" vykorisťovanie
Angelo Codevilla vysvetľuje, že náplňou práce politickej korektnosti je prekonať tieto a iné nekompromisné reality utíšením namietajúcich a protichodných názorov (hlavne tých, ktoré sú formované morálnymi základmi západnej civilizácie), marginalizáciou ľudí, ktorí ich zastávajú a možnou kriminalizáciou tých, ktorí ich konajú. A tak revolúcia zúri i naďalej.

Bez presvedčivej vízie pravdy, krásy, dobroty či nejakej pridanej hodnoty pre masy ľudí, si tieto "pokrokové" ciele nezískajú spoločnosť racionálnym argumentovaním a občianskym rozhovorom, ale práve používajúc hrozbu sociálnej cenzúry či niečoho horšieho. Pre vyjadrenie smutnej irónie použijeme parafrázu ekonóma Johna Kennetha Galbraitha ohľadom komunizmu: "Pri kapitalizme človek vykorisťuje človeka. Pri progresivizme je situácia opačná."

Úspech tohto "jemného" vykorisťovania si vyžaduje šikovné osvojenie si jazyka z dielne architektov politickej korektnosti. Termíny ako spravodlivosť či rovnosť sú zachované, no ich definície a uplatnenia sú iné.

Spravodlivosť v klasickom ponímaní ľuďom dáva to, čo si zaslúžia. V kresťanskom ponímaní to, čo potrebujú. Pri progresívnom myslení je to dávanie ľuďom toho, čo chcú alebo o čom vládnuca trieda rozhodla že potrebujú a čo, pod zastrešením spoločenskej spravodlivosti, zahŕňa: ekonomickú spravodlivosť, klimatickú spravodlivosť, enviromentálnu spravodlivosť, spravodlivosť zdrojov a reprodukcie.

Rovnosť je podľa základných princípov nášho národa (USA) o rovnocennej možnosti a férovom a nezaujatom zaobchádzaní s každým bez ohľadu na rasu, etnikum, pohlavie či vierovyznanie. Jej progresívne nevlastné dieťa je o rovnocenných výsledkoch, ktoré vďaka protichodnosti princípov rovnocenného zaobchádzania, znevýhodňuje niktorých ľudí prostredníctvom progresívnej dani a rozmanitosti, začlenenia (na SK napr. "inklúzia znevýhodnených...". Editor) a politiky pozitívnej diskriminácie ("kvóty na ženy v riadiacich pozíciach, zvýhodňovanie nejakej menšiny" - etnickej, sexuálnej... Editor) . Zatiaľ čo rovnaké možnosti dovolili vznik skvelých spoločenských hnutí ako zrušenie otroctva, emancipácia, ženské volebné právo a občianske práva, to druhé splodilo všetko od legalizácie potratu a "manželstva" ľudí rovnakého pohlavia až po záchodové (transgender) zákony a zrušenie vyznamenaní na školách za vynikajúce výsledky. (v USA ich dostávali hlavne aziati a bieli, podstatne menej čierni a hispanski žiaci. editor)

V hnutí bez definovateľného cieľa bude stále existovať: nejaký vykonateľný "pokrok", nepriateľ, zlé ktoré treba otočiť na dobré. Progresivisti neustále hľadajú nejakú realitu, ktorú by mohli rozobrať a stvoriť inú. Čo vysvetľuje prečo bola legalizácia "manželstva" ľudí rovnakého pohlavia tak rýchlo nasledovaná uznaním sexuálnej orientácie a rodovej identity ako chránených tém. A prečo nie sú LGBT aktivisti a ich sympatizanti spokojní s vyhrávaním právnych sporov a získavaním práv? Páchatelia (pekári, kvetinári či fotografi) musia byť potrestaní a zašlapaní do prachu.

Takéto chovanie napĺňa hlbokú túžbu po osobnom rozhrešení. Tak ako A. Codevilla poznamenáva: "cítiť sa lepšie za vďaka vyznaniu hriechov iných, či ponižovanie a zraňovanie "hriešnikov" sú návykovým potešením apetítu, ktorý rastie s každým takýmto uspokojením."

Ale pre obete politickej korektnosti a pre tých, ktorí odmietajú byť zastrašovaní tyraniou, to vytvára odpor, ktorý môže vyústiť až do kontrarevolúcie - takej, pre ktorú je nepravdepodobné zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta, vďaka najlepším vyhliadkam aké kedy republikánska strana mala, úvodnou salvou. A tak teda či to už bude koniec tyranie alebo počiatok ďalšej, jedna vec je istá: bude to hrboľatá cesta a tak si utiahnite pásy.

 

Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.